šitie -ia s.
1. šijacia súprava
2. rozšitý kus šiat, bielizne ap.
šitie, -ia str. to, čo sa šije, rozšitý kus šiat, bielizne ap., šaty, bielizeň ap., ktoré sa práve sijú: Položila šitie a šla ma k dverám poláskať. (Fig.)
(jedno) šitie; (bez) šitia; (k) šitiu; (vidím) šitie; (hej) šitie!; (o) šití; (so) šitím;
(tri) šitia; (bez) šití; (k) šitiam; (vidím) šitia; (hej) šitia!; (o) šitiach; (so) šitiami;
šitie [-ie, -ia, -í] s 1. spájanie kusov látky, kože, ap. šitím pomocou ihly a nite: od ssitia nohawic d 20 zvolen 1631; gestli by ale ktery kunsst ssitj dobre znal, ten za list v nektereho z mjstru za rok nech služj vrbové 1681; žena tež okolo praslice neb ssiťá se obira co 17. st; netus: pradeni et ssyti ks 1763 2. vyšívanie, výšivka: fertusski byele try s byelim ssitim a cžtyri rusowe h. mičiná 1572 e; prosteradlo bjle na druhem oltary magjcy pres prostredek mressku, po kragjch pak bjljm ssitjm wyssjwané kochanovce 1611; deset obrusu racovyh a s bjlym šitjm drietoma 1625; blyskaweho ssytja kusow no 4 lietava 1654; czerveni pamuk na ssitá blatnica 1683; item plachta tenka, byelena z byelym ssitym hedbabnym y s čypkamy byelimy krupina 1690