šitie -ia s.
1. šijacia súprava
2. rozšitý kus šiat, bielizne ap.
šitie šitia s.
šitie, -ia str. to, čo sa šije, rozšitý kus šiat, bielizne ap., šaty, bielizeň ap., ktoré sa práve sijú: Položila šitie a šla ma k dverám poláskať. (Fig.)
šitie [-ie, -ia, -í] s 1. spájanie kusov látky, kože, ap. šitím pomocou ihly a nite: od ssitia nohawic d 20 (ZVOLEN 1631); gestli by ale ktery kunsst ssitj dobre znal, ten za list v nektereho z mjstru za rok nech služj (VRBOVÉ 1681); žena tež okolo praslice neb ssiťá se obira (CO 17. st); netus: pradeni et ssyti (KS 1763) 2. vyšívanie, výšivka: fertusski byele try s byelim ssitim a cžtyri rusowe (H. MIČINÁ 1572 E); prosteradlo bjle na druhem oltary magjcy pres prostredek mressku, po kragjch pak bjljm ssitjm wyssjwané (KOCHANOVCE 1611); deset obrusu racovyh a s bjlym šitjm (DRIETOMA 1625); blyskaweho ssytja kusow no 4 (LIETAVA 1654); czerveni pamuk na ssitá (BLATNICA 1683); item plachta tenka, byelena z byelym ssitym hedbabnym y s čypkamy byelimy (KRUPINA 1690)