Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV subst priezviská

široký príd.

1. kt. má veľkú, potrebnú šírku, op. úzky: š. chodník, múr, š-á cesta, š-é dvere; š. úsmev i pren. dobrácky, spokojný, šťastný

2. kt. má istú šírku: látka š-á 150 cm

3. šíry, rozľahlý, priestranný: š. oceán, š-á rovina

4. obšírny, obsiahly; podrobný, dôkladný: š. pojem, š-á otázka; š. výklad; v š-om zmysle slova širšie, všeobecne

5. týkajúci sa čo najväčšieho počtu ľudí: š-á verejnosť

expr. mať š-é lakte bezohľadne ísť za svojím cieľom; mať š-é srdce a) byť dobrosrdečný b) byť nestály v láske; mať š. chrbát veľa vydržať;

široko prísl. k 1, 4;

širokosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
široký; široko prísl.; širokosť ‑i ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

masový 1. zahŕňajúci väčšinu z istého spoločenstva ľudí • ľudovýcelospoločenský: hnutie má masovú, ľudovú, celospoločenskú základňu; futbal je u nás masový, ľudový šport

2. zahŕňajúci veľké množstvo (obyč. ľudí) • hromadnýmnohopočetný: masový, hromadný hrob; masová, mnohopočetná vraždaveľkýobrovskýpočetnýširoký (s veľkým počtom): masová, veľká, obrovská, široká účasť voličovdavovýpejor. stádovitý: masové, davové scény (vo filme); masová, stádovitá reakcia davukolektívny (op. individuálny) • spoločný (op. jednotlivý): masová, kolektívna práca; masový, spoločný útek


neobmedzený ktorý je bez obmedzení, bez hraníc, bez prekážok (op. obmedzený) • neohraničenýnekonečný: neobmedzené, neohraničené finančné prostriedkynehatený: nehatený rozvojnespútanýnesputnaný: nespútaná, nesputnaná fantázianepodmienenýkniž. indeterminovaný (bez obmedzujúcich podmienok; op. podmienený, determinovaný): (ničím) nepodmienená, indeterminovaná zmluvaširoký: mať široké možnosti uplatneniaúplnýabsolútnyabsolutistický (do krajnosti): mať k niečomu úplnú, absolútnu dôveru; stal sa z neho absolútny, absolutistický vládca; vo svojich rukách sústredil absolútnu mocnekontrolovaný (bez regulujúcej kontroly): neobmedzené, nekontrolované zbrojenienevyčerpateľnýpren.: nevysýchavýnevysychavý (bez obmedzení obyč. čo do množstva): nevyčerpateľné zásoby plynu; nevysychavý zdroj inšpirácie

p. aj nekonečný, úplný, veľký


nepresný ktorý nie je (úplne) presný (op. presný): nepresné váhypribližný (obyč. o číselných údajoch): nepresný, približný čas; približné cenychybnýnesprávnyzlý (nevyhovujúci z hľadiska presnosti; op. dobrý, správny): nepresná, chybná streľba; zlý, nesprávny tónnejasnýnezreteľnýkniž. vágny (obyč. čo sa týka významu): mal o tom iba nejasné, nezreteľné predstavy; nejasný, vágny pojemneurčitývšeobecnýširoký (bez určenia presných hraníc platnosti a pod.): neurčitý, všeobecný spôsob vyjadrovania; príliš všeobecná, široká formulácia myšlienky (op. konkrétna) • mnohoznačnýmnohovýznamovýdvojzmyselný (ktorý sa môže rozlične chápať, vysvetľovať): odborný termín nesmie byť dvojzmyselný, mnohovýznamový; nepresný, mnohoznačný výsledok


obšírny 1. ktorý má široký rozsah, ktorý pozostáva z množstva údajov a pod. (op. stručný, krátky) • obsiahlyobsažnýrozsiahly: obšírna, obsiahla správa; obšírny, rozsiahly referátširokýextenzívny (op. úzky): zameral sa na obšírny, široký, extenzívny výkladpodrobnýdôkladnývyčerpávajúci (zachádzajúci do podrobností, do detailov): podrobný, dôkladný výklad; podrobný, vyčerpávajúci dôkazový materiál (na súde)rozvláčnyzdĺhavýexpr. rozťahanýkniž. siahodlhýzried. rozvlečený (ktorý zaberá veľký časový úsek): rozvláčny, zdĺhavý opis udalosti; rozvláčne, rozťahané, siahodlhé, rozvlečené rozprávanie

2. p. rozľahlý


otvorený 1. ktorý je z hľadiska prístupu, vstupu zbavený prekážok (op. uzavretý, zavretý) • voľnýnehatený: otvorená, voľná cesta; nehatený, voľný priebeh rokovanianeobmedzenýslobodný (op. zamedzený, ohraničený): mať k moru neobmedzený, slobodný prístupnekrytý (bez krytiny, strechy a pod.): otvorený, nekrytý koč; nekrytá verandaširokýďalekýšíry (bez prekážok, ktoré by obmedzovali, zmenšovali a pod. istý priestor): otvorený, široký priestor; otvorený, ďaleký výhľad; otvorená, široká samohláska a; vyplávať na otvorené, šíre moreprístupný (otvorený pre návštevníkov): park je prístupný aj vo večerných hodináchexpr.: rozdrapenýrozďavenýkniž. rozjatrenýnár. rozjedený (o rane)

2. p. nevyriešený 3. p. priamy 2, srdečný, úprimný 1 4. p. verejný 2, zjavný


podrobný všímajúci si, zahŕňajúci, obsahujúci podrobnosti • detailný: podrobný, detailný výklad; podrobné, detailné vysvetlenie (op. všeobecné) • kniž. minuciózny: minuciózna analýzabližší: mať o niečom podrobnejšie, bližšie správydôkladnývyčerpávajúci: dôkladné rozpracovanie koncepcie, vyčerpávajúci opisobšírnyobsiahlyrozsiahlyširoký (podrobný a dlhý, s veľkým záberom; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla štúdia; rozsiahle, široké spracovanie problematikydokonalýúplný (zahŕňajúci všetko i s podrobnosťami): dokonalé, úplné vedomosti o niečomrozvláčny (zbytočne podrobný): rozvláčny referát


priestranný zaujímajúci veľký priestor • priestorný: priestranný, priestorný dvorveľký (o byte, izbe a pod.; op. malý, úzky, tesný) • rozľahlýrozložitý: rozľahlé, rozložité nádvorie zámkuširokýšíryrozsiahly (rozprestierajúci sa doširoka): široký, šíry oceán; šíre, rozsiahle pláne


rozľahlý rozprestierajúci sa na veľkej ploche, zaberajúci veľký priestor • rozložitýrozložený (rozľahlý a obyč. aj zložito členený, usporiadaný): rozľahlé, rozložité vrchy; rozložité, rozložené pohorie, pozemkyrozsiahlyrozmerný: rozsiahle roviny, rozmerný priestorpriestrannýpriestorný (rozprestierajúci sa na veľkom, obyč. otvorenom priestore) • širokýšíry: priestranný, priestorný, široký, šíry oceánhovor. expr. rozťahanýzried. obšírny

p. aj široký 2, priestranný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

široký, 2. st. širší príd.

1. majúci veľkú šírku (op. úzky); majúci istú (udanú) šírku: š. rukáv, š-é plecia; š. chodník, š-á ulica, š-á rieka; š. otvor; š-á tvár, š-é dlane; š-á posteľ, š-é dvere, š. múr; š. pás, š-á stuha; 140 cm široká látka; š. úsmev s naširoko roztiahnutými perami, pren. dobrácky, spokojný, šťastný; lingv. š-é samohlásky otvorené, pri ktorých artikulácii je veľký čeľustný uhol; hovor. expr. je š. ako sud, ako pec veľmi tučný

hovor.: mať š. chrbát veľa zniesť, vydržať; mať š. srdce a) byť dobrosrdečný, b) byť nestály, prelietavý v láske; mať š-é lakte byť bezohľadný, priebojný, bezohľadne ísť za svojím cieľmi; mať š-é svedomie nemať výčitky pre zlé činy, byť schopný konať bez výčitiek zlé činy; je širší ako dlhší veľmi tučný (a obyč. i veľmi nízky);

2. ľud. samodruhá: žena je š-á;

3. rozsiahly, rozľahlý, priestranný, šíry: š-é more, š. oceán, š-á rovina, š-é okolie;

4. veľký, obšírny, obsiahly; majúci veľký pojmový rozsah (obyč. o abstraktných pojmoch): š-á verejnosť, š-é vrstvy ľudu, pracujúcich; vykonať š-ú mechanizáciu poľnohospodárstva; mať š. rozhľad, š-ú právomoc, mať š-é vzdelanie; š. pojem, š-á otázka, š-é hľadisko; v š-om zmysle slova širšie, všeobecne;

5. podrobný, dôkladný: š. výklad o niečom;

širokosť, -ti ž. zried. šírka: š. náhľadu (Vaj.)

Morfologický analyzátor

široký prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) široký; (bez) širokého; (k) širokému; (vidím) širokého; (o) širokom; (so) širokým;

(štyria) širokí; (bez) širokých; (k) širokým; (vidím) širokých; (o) širokých; (so) širokými;


(jeden) širší; (bez) širšieho; (k) širšiemu; (vidím) širšieho; (o) širšom; (so) širším;

(štyria) širší; (bez) širších; (k) širším; (vidím) širších; (o) širších; (so) širšími;


(jeden) najširší; (bez) najširšieho; (k) najširšiemu; (vidím) najširšieho; (o) najširšom; (s) najširším;

(dvaja) najširší; (bez) najširších; (k) najširším; (vidím) najširších; (o) najširších; (s) najširšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) široký; (bez) širokého; (k) širokému; (vidím) široký; (o) širokom; (so) širokým;

(dva) široké; (bez) širokých; (k) širokým; (vidím) široké; (o) širokých; (so) širokými;


(jeden) širší; (bez) širšieho; (k) širšiemu; (vidím) širší; (o) širšom; (so) širším;

(tri) širšie; (bez) širších; (k) širším; (vidím) širšie; (o) širších; (so) širšími;


(jeden) najširší; (bez) najširšieho; (k) najširšiemu; (vidím) najširší; (o) najširšom; (s) najširším;

(dva) najširšie; (bez) najširších; (k) najširším; (vidím) najširšie; (o) najširších; (s) najširšími;


ženský rod

(jedna) široká; (bez) širokej; (k) širokej; (vidím) širokú; (o) širokej; (so) širokou;

(štyri) široké; (bez) širokých; (k) širokým; (vidím) široké; (o) širokých; (so) širokými;


(jedna) širšia; (bez) širšej; (k) širšej; (vidím) širšiu; (o) širšej; (so) širšou;

(štyri) širšie; (bez) širších; (k) širším; (vidím) širšie; (o) širších; (so) širšími;


(jedna) najširšia; (bez) najširšej; (k) najširšej; (vidím) najširšiu; (o) najširšej; (s) najširšou;

(štyri) najširšie; (bez) najširších; (k) najširším; (vidím) najširšie; (o) najširších; (s) najširšími;


stredný rod

(jedno) široké; (bez) širokého; (k) širokému; (vidím) široké; (o) širokom; (so) širokým;

(štyri) široké; (bez) širokých; (k) širokým; (vidím) široké; (o) širokých; (so) širokými;


(jedno) širšie; (bez) širšieho; (k) širšiemu; (vidím) širšie; (o) širšom; (so) širším;

(dve) širšie; (bez) širších; (k) širším; (vidím) širšie; (o) širších; (so) širšími;


(jedno) najširšie; (bez) najširšieho; (k) najširšiemu; (vidím) najširšie; (o) najširšom; (s) najširším;

(dve) najširšie; (bez) najširších; (k) najširším; (vidím) najširšie; (o) najširších; (s) najširšími;

široká p.
široký


široko-ďaleko p.
široký


široko p.
široký


širokosť p.
široký


široký príd
1. majúci istú šírku: zbery ssyroke, kotliky nyczemne bytča 1606; item plachta byelena, na postel gsuczy, ssirokou racou ssyta a opravena krupina 1690; latus: ssyroký asl 1740; plancus: ssyrokych noh, podesswonohy člowek ks 1763; Maria Fabiny, kratkeho nosa, ssirokich licoch, od muža sweho utekla trenčín 1794; slnco, nam lidem na zemi zustawagicim, newidi se nam watsse bit od plužneho koleska aneb od ssirokeho tanjera mik 18. st
o š. toliar minca s hodnotou 180 denárov: stalo se dokonany s panem Laszlawem Obeszlawiusem strany organum, ktery udelal w nassem zwolenskem kostole, za kteružto pracu placeno gemu sto a dewadesat ssyrokych tolaruw zvolen 1643; od kterehožto mlyna a pily podlužni budu každoročne čtyri široke tolare platiti trenčín 1683 cm; pren Luther kdy z klasstera uskočil, na cestu ssiroku roztopassi a swatokradežnych telesnych hrichuw z mnissku pachani se odewzdal duh 1723 náb cestu hriešnosti, na hriešny život
2. rozľahlý, priestranný, šíry: ssiroký gest swet, gest rozum nad rozum: rjka se o tých, který se wýnassegj nad ginych, neweducze, že w swete mnoho gesste nad ne muže býti sin 1678; wdowa gest podobna stromu samotnemu, w ssirokem poli postawenemu pukanec 1742; može Buh stworiti nebe we hwezdach bohatsse, more w swich končinach ssiroksse, zem od raga libeznegssu, ale watsseg matky, gako gest Matka Boska, wiceg stworiti nemože ms 1758; amplus: ssyroky, prostránny; vastitas soli: ssyroká kragina ks 1763; nebe gest gedno welike a ssiroke misto, ktere dokola gde wukol zemi, gehož konce wideti a wistihnuti nemužeme ud 1775; fizola miluge zem masnu, dobre prerobenu, misto ssiroke a wetrom wiložene pr 18. st; subst
š-á ž žena zodpovedajúca za priebeh svadobných zvyklostí, starejšia: tato (oddanica) swe ssiroke a družice ma kob 1666; okolo nég (nevesty) s podobnú nádhernosťú osličnené sedeli mnohé družice, ssiroké a oddawački br 1785;
-o, široce prísl k 2: czloweka wzacneho wdeczna powest geho roznese se daleko, pro geho wzacnu cnost, obzlassnj naklonnost rozhlasj se ssiroko bv 1652; oleg nowy, w ustech chutny a ne smrduty, any trpky, swetly, usslechtyly a na ruku wloženy na ruzno rozchaczy se ssyroko hl 17. st; w hornich pokogiach zameckych welmy sprostne su dwere desstjene, ktere, kde gest falcz w kamenich slupech ssyroko wykresany, o dwa prsty dwere nedochodja dubnica n. v. 1722; brachiata vinea: ssyroko se roztáhla winica ks 1763
o š-o – ďaleko veľmi ďaleko: zazrak tento ssiroce a dalece se wihlásil, weliké mnostwy lidu huffnate se zbehlo vp 1764
• potem pak vstúpil do prvňég kázne svojéj částki a počnúl jak dlhoko, tak široko dúvoditi a vikladati br 1785;
-osť ž šírka, rozpätie, vzdialenosť: tenže Eliass Lukoviczkij Matthiassowij Murakezimu tolko odpustilj, yaka gest ssyrokost roly Matthiasse Murakeziho zvolen 1572 e; za ssirokost polaczu meczi plotom a sstitom masstale teg, byla gednu lawyczu ssyru h. jaseno 1669; pjsek mórsky a kropage déssťowé, y dne wečné kdo spočjtal, wysokost nebésku a ssyrokóst zémsku, y hlubokost wodnú, kdo wymeral kb 1757; amplitudo: ssyrokóst; capacitas: ssyrokost; vastitas: ssyrokost ks 1763; ma se zem skopat, budto na dluhost anebo na ssirokost hriadky nn 18. st; pren náb wyučuge tu Kristus Pan Nycodema o ssyrokostj hricha prirozeneho cs 18. st o veľkosti
P tpn Syroka 1320 široké vso

Široký
mužský rod, životné, jednotné číslo, adjektívna paradigma
N (jeden) Široký
G (bez) Širokého
D (k) Širokému
A (vidím) Širokého
L (o) Širokom
I (so) Širokým

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ŠIROKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 271×, celkový počet lokalít: 82, najčastejšie výskyty v lokalitách:
OČOVÁ, okr. ZVOLEN – 19×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 12×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 11×;
ŽEMBEROVCE, okr. LEVICE – 10×;
KOMJATNÁ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 9×;
TORYSKY, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 LEVOČA) – 9×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 9×;
STROPKOV, okr. SVIDNÍK (od r. 1996 STROPKOV) – 8×;
BARCA (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 8×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 8×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor