Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst priezviská

široký príd.

1. kt. má veľkú, potrebnú šírku, op. úzky: š. chodník, múr, š-á cesta, š-é dvere; š. úsmev i pren. dobrácky, spokojný, šťastný

2. kt. má istú šírku: látka š-á 150 cm

3. šíry, rozľahlý, priestranný: š. oceán, š-á rovina

4. obšírny, obsiahly; podrobný, dôkladný: š. pojem, š-á otázka; š. výklad; v š-om zmysle slova širšie, všeobecne

5. týkajúci sa čo najväčšieho počtu ľudí: š-á verejnosť

expr. mať š-é lakte bezohľadne ísť za svojím cieľom; mať š-é srdce a) byť dobrosrdečný b) byť nestály v láske; mať š. chrbát veľa vydržať;

široko prísl. k 1, 4;

širokosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
široký; široko prísl.; širokosť ‑i ž.

široký -ká -ké 2. st. širší príd.

-ký/623125±2138 21.57: substantíva (adjektívne) m. živ. N sg. 17925→17954
+27
−28
Čarnogurs/1351 star/1090 Hrušovs/1028 Vajans/1004 Novomes/973 Višňovs/818 Akvins/772 Kopec/747 Vilikovs/727 Širo/724 Dubovs/491 Satins/455 Zábors/451 hostins/399 Makovic/377 Veselovs/375 Lehoc/360 Komens/338 Tužins/335 Drahovs/304 Nižňans/288 Sádovs/286 Horec/275 Ďurkovs/273 Duc/269 Čavojs/234 Slavkovs/231 Radols/230 Záhors/225 Pečovs/193 Majs/184 (28/2147)

-ký/623125±2138 1.58: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 357320→357328
+1515
−1514
veľ/35521±829 slovens/18108±460 rovna/8200 obrovs/6800 vyso/6711 politic/6204 ľuds/5309 ťaž/5233 historic/4604 americ/4217 ekonomic/3950 širo/3933 nemec/3626 čes/3519 (3266/241393)

/3407478±3935 19.80: substantíva (adjektívne) m. živ. N sg. 31103→33513
+298
−606
obžalovaný/1354 Čarnogurský/1351 Novotný/1321 drahý/1299 starký/1090 Hrušovský/1028 Vajanský/1004 Novomeský/973 príbuzný/963 Hollý/830 Višňovský/818 Akvinský/772 Kopecký/747 Kusý/695→734
+4
−9
Vilikovský/727 Široký/724 Černý/579 duchovný/524 svätý/501→520
+34
−15
Suchý/0→516
+5
−78
Dubovský/491 prítomný/487 dotyčný/467 Chudý/0→464
+0
−65
Satinský/455 Konečný/456→455
+1
−0
Záborský/451 dospelý/416 hostinský/399 Makovický/377 Veselovský/375 Lehocký/360 Hrbatý/0→350
+10
−64
Tichý/0→347
+0
−48
Komenský/338 Tužinský/335 hlavný/305 Drahovský/304 Hrozný/296 starý/288 Nižňanský/288 Sádovský/286 nadriadený/285 Horecký/275 Ďurkovský/273 Ducký/269 recepčný/242 Čavojský/234 Slavkovský/231 Radolský/230 Záhorský/225 Pečovský/193 milý/190 Masný/188 Pardavý/187 Majský/184 (71/4099)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

masový 1. zahŕňajúci väčšinu z istého spoločenstva ľudí • ľudovýcelospoločenský: hnutie má masovú, ľudovú, celospoločenskú základňu; futbal je u nás masový, ľudový šport

2. zahŕňajúci veľké množstvo (obyč. ľudí) • hromadnýmnohopočetný: masový, hromadný hrob; masová, mnohopočetná vraždaveľkýobrovskýpočetnýširoký (s veľkým počtom): masová, veľká, obrovská, široká účasť voličovdavovýpejor. stádovitý: masové, davové scény (vo filme); masová, stádovitá reakcia davukolektívny (op. individuálny) • spoločný (op. jednotlivý): masová, kolektívna práca; masový, spoločný útek


neobmedzený ktorý je bez obmedzení, bez hraníc, bez prekážok (op. obmedzený) • neohraničenýnekonečný: neobmedzené, neohraničené finančné prostriedkynehatený: nehatený rozvojnespútanýnesputnaný: nespútaná, nesputnaná fantázianepodmienenýkniž. indeterminovaný (bez obmedzujúcich podmienok; op. podmienený, determinovaný): (ničím) nepodmienená, indeterminovaná zmluvaširoký: mať široké možnosti uplatneniaúplnýabsolútnyabsolutistický (do krajnosti): mať k niečomu úplnú, absolútnu dôveru; stal sa z neho absolútny, absolutistický vládca; vo svojich rukách sústredil absolútnu mocnekontrolovaný (bez regulujúcej kontroly): neobmedzené, nekontrolované zbrojenienevyčerpateľnýpren.: nevysýchavýnevysychavý (bez obmedzení obyč. čo do množstva): nevyčerpateľné zásoby plynu; nevysychavý zdroj inšpirácie

p. aj nekonečný, úplný, veľký


nepresný ktorý nie je (úplne) presný (op. presný): nepresné váhypribližný (obyč. o číselných údajoch): nepresný, približný čas; približné cenychybnýnesprávnyzlý (nevyhovujúci z hľadiska presnosti; op. dobrý, správny): nepresná, chybná streľba; zlý, nesprávny tónnejasnýnezreteľnýkniž. vágny (obyč. čo sa týka významu): mal o tom iba nejasné, nezreteľné predstavy; nejasný, vágny pojemneurčitývšeobecnýširoký (bez určenia presných hraníc platnosti a pod.): neurčitý, všeobecný spôsob vyjadrovania; príliš všeobecná, široká formulácia myšlienky (op. konkrétna) • mnohoznačnýmnohovýznamovýdvojzmyselný (ktorý sa môže rozlične chápať, vysvetľovať): odborný termín nesmie byť dvojzmyselný, mnohovýznamový; nepresný, mnohoznačný výsledok


obšírny 1. ktorý má široký rozsah, ktorý pozostáva z množstva údajov a pod. (op. stručný, krátky) • obsiahlyobsažnýrozsiahly: obšírna, obsiahla správa; obšírny, rozsiahly referátširokýextenzívny (op. úzky): zameral sa na obšírny, široký, extenzívny výkladpodrobnýdôkladnývyčerpávajúci (zachádzajúci do podrobností, do detailov): podrobný, dôkladný výklad; podrobný, vyčerpávajúci dôkazový materiál (na súde)rozvláčnyzdĺhavýexpr. rozťahanýkniž. siahodlhýzried. rozvlečený (ktorý zaberá veľký časový úsek): rozvláčny, zdĺhavý opis udalosti; rozvláčne, rozťahané, siahodlhé, rozvlečené rozprávanie

2. p. rozľahlý


otvorený 1. ktorý je z hľadiska prístupu, vstupu zbavený prekážok (op. uzavretý, zavretý) • voľnýnehatený: otvorená, voľná cesta; nehatený, voľný priebeh rokovanianeobmedzenýslobodný (op. zamedzený, ohraničený): mať k moru neobmedzený, slobodný prístupnekrytý (bez krytiny, strechy a pod.): otvorený, nekrytý koč; nekrytá verandaširokýďalekýšíry (bez prekážok, ktoré by obmedzovali, zmenšovali a pod. istý priestor): otvorený, široký priestor; otvorený, ďaleký výhľad; otvorená, široká samohláska a; vyplávať na otvorené, šíre moreprístupný (otvorený pre návštevníkov): park je prístupný aj vo večerných hodináchexpr.: rozdrapenýrozďavenýkniž. rozjatrenýnár. rozjedený (o rane)

2. p. nevyriešený 3. p. priamy 2, srdečný, úprimný 1 4. p. verejný 2, zjavný


podrobný všímajúci si, zahŕňajúci, obsahujúci podrobnosti • detailný: podrobný, detailný výklad; podrobné, detailné vysvetlenie (op. všeobecné) • kniž. minuciózny: minuciózna analýzabližší: mať o niečom podrobnejšie, bližšie správydôkladnývyčerpávajúci: dôkladné rozpracovanie koncepcie, vyčerpávajúci opisobšírnyobsiahlyrozsiahlyširoký (podrobný a dlhý, s veľkým záberom; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla štúdia; rozsiahle, široké spracovanie problematikydokonalýúplný (zahŕňajúci všetko i s podrobnosťami): dokonalé, úplné vedomosti o niečomrozvláčny (zbytočne podrobný): rozvláčny referát


priestranný zaujímajúci veľký priestor • priestorný: priestranný, priestorný dvorveľký (o byte, izbe a pod.; op. malý, úzky, tesný) • rozľahlýrozložitý: rozľahlé, rozložité nádvorie zámkuširokýšíryrozsiahly (rozprestierajúci sa doširoka): široký, šíry oceán; šíre, rozsiahle pláne


rozľahlý rozprestierajúci sa na veľkej ploche, zaberajúci veľký priestor • rozložitýrozložený (rozľahlý a obyč. aj zložito členený, usporiadaný): rozľahlé, rozložité vrchy; rozložité, rozložené pohorie, pozemkyrozsiahlyrozmerný: rozsiahle roviny, rozmerný priestorpriestrannýpriestorný (rozprestierajúci sa na veľkom, obyč. otvorenom priestore) • širokýšíry: priestranný, priestorný, široký, šíry oceánhovor. expr. rozťahanýzried. obšírny

p. aj široký 2, priestranný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

široký, 2. st. širší príd.

1. majúci veľkú šírku (op. úzky); majúci istú (udanú) šírku: š. rukáv, š-é plecia; š. chodník, š-á ulica, š-á rieka; š. otvor; š-á tvár, š-é dlane; š-á posteľ, š-é dvere, š. múr; š. pás, š-á stuha; 140 cm široká látka; š. úsmev s naširoko roztiahnutými perami, pren. dobrácky, spokojný, šťastný; lingv. š-é samohlásky otvorené, pri ktorých artikulácii je veľký čeľustný uhol; hovor. expr. je š. ako sud, ako pec veľmi tučný

hovor.: mať š. chrbát veľa zniesť, vydržať; mať š. srdce a) byť dobrosrdečný, b) byť nestály, prelietavý v láske; mať š-é lakte byť bezohľadný, priebojný, bezohľadne ísť za svojím cieľmi; mať š-é svedomie nemať výčitky pre zlé činy, byť schopný konať bez výčitiek zlé činy; je širší ako dlhší veľmi tučný (a obyč. i veľmi nízky);

2. ľud. samodruhá: žena je š-á;

3. rozsiahly, rozľahlý, priestranný, šíry: š-é more, š. oceán, š-á rovina, š-é okolie;

4. veľký, obšírny, obsiahly; majúci veľký pojmový rozsah (obyč. o abstraktných pojmoch): š-á verejnosť, š-é vrstvy ľudu, pracujúcich; vykonať š-ú mechanizáciu poľnohospodárstva; mať š. rozhľad, š-ú právomoc, mať š-é vzdelanie; š. pojem, š-á otázka, š-é hľadisko; v š-om zmysle slova širšie, všeobecne;

5. podrobný, dôkladný: š. výklad o niečom;

širokosť, -ti ž. zried. šírka: š. náhľadu (Vaj.)

široká p. široký


široko-ďaleko p. široký


široko p. široký


širokosť p. široký


široký príd
1. majúci istú šírku: zbery ssyroke, kotliky nyczemne (BYTČA 1606); item plachta byelena, na postel gsuczy, ssirokou racou ssyta a opravena (KRUPINA 1690); latus: ssyroký (ASl 1740); plancus: ssyrokych noh, podesswonohy člowek (KS 1763); Maria Fabiny, kratkeho nosa, ssirokich licoch, od muža sweho utekla (TRENČÍN 1794); slnco, nam lidem na zemi zustawagicim, newidi se nam watsse bit od plužneho koleska aneb od ssirokeho tanjera (MiK 18. st)
L. š. toliar minca s hodnotou 180 denárov: stalo se dokonany s panem Laszlawem Obeszlawiusem strany organum, ktery udelal w nassem zwolenskem kostole, za kteružto pracu placeno gemu sto a dewadesat ssyrokych tolaruw (ZVOLEN 1643); od kterehožto mlyna a pily podlužni budu každoročne čtyri široke tolare platiti (TRENČÍN 1683 CM);
x. pren Luther kdy z klasstera uskočil, na cestu ssiroku roztopassi a swatokradežnych telesnych hrichuw z mnissku pachani se odewzdal (DuH 1723) náb cestu hriešnosti, na hriešny život;
2. rozľahlý, priestranný, šíry: ssiroký gest swet, gest rozum nad rozum: rjka se o tých, který se wýnassegj nad ginych, neweducze, že w swete mnoho gesste nad ne muže býti (SiN 1678); wdowa gest podobna stromu samotnemu, w ssirokem poli postawenemu (PUKANEC 1742); može Buh stworiti nebe we hwezdach bohatsse, more w swich končinach ssiroksse, zem od raga libeznegssu, ale watsseg matky, gako gest Matka Boska, wiceg stworiti nemože (MS 1758); amplus: ssyroky, prostránny; vastitas soli: ssyroká kragina (KS 1763); nebe gest gedno welike a ssiroke misto, ktere dokola gde wukol zemi, gehož konce wideti a wistihnuti nemužeme (UD 1775); fizola miluge zem masnu, dobre prerobenu, misto ssiroke a wetrom wiložene (PR 18. st); subst š-á ž žena zodpovedajúca za priebeh svadobných zvyklostí, starejšia: tato (oddanica) swe ssiroke a družice ma (KoB 1666); okolo nég (nevesty) s podobnú nádhernosťú osličnené sedeli mnohé družice, ssiroké a oddawački (BR 1785); -o, široce prísl k 2: czloweka wzacneho wdeczna powest geho roznese se daleko, pro geho wzacnu cnost, obzlassnj naklonnost rozhlasj se ssiroko (BV 1652); oleg nowy, w ustech chutny a ne smrduty, any trpky, swetly, usslechtyly a na ruku wloženy na ruzno rozchaczy se ssyroko (HL 17. st); w hornich pokogiach zameckych welmy sprostne su dwere desstjene, ktere, kde gest falcz w kamenich slupech ssyroko wykresany, o dwa prsty dwere nedochodja (DUBNICA n. V. 1722); brachiata vinea: ssyroko se roztáhla winica (KS 1763)
L. š-o - ďaleko veľmi ďaleko: zazrak tento ssiroce a dalece se wihlásil, weliké mnostwy lidu huffnate se zbehlo (VP 1764)
F. potem pak vstúpil do prvňég kázne svojéj částki a počnúl jak dlhoko, tak široko dúvoditi a vikladati (BR 1785); -osť ž šírka, rozpätie, vzdialenosť: tenže Eliass Lukoviczkij Matthiassowij Murakezimu tolko odpustilj, yaka gest ssyrokost roly Matthiasse Murakeziho (ZVOLEN 1572 E); za ssirokost polaczu meczi plotom a sstitom masstale teg, byla gednu lawyczu ssyru (H. JASENO 1669); pjsek mórsky a kropage déssťowé, y dne wečné kdo spočjtal, wysokost nebésku a ssyrokóst zémsku, y hlubokost wodnú, kdo wymeral (KB 1757); amplitudo: ssyrokóst; capacitas: ssyrokost; vastitas: ssyrokost (KS 1763); ma se zem skopat, budto na dluhost anebo na ssirokost hriadky (NN 18. st);
x. pren náb wyučuge tu Kristus Pan Nycodema o ssyrokostj hricha prirozeneho (CS 18. st) o veľkosti;
P. tpn Syroka ( 1320 Široké VSO);

Široký
mužský rod, životné, jednotné číslo, adjektívna paradigma
N (jeden) Široký
G (bez) Širokého
D (k) Širokému
A (vidím) Širokého
L (o) Širokom
I (so) Širokým

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ŠIROKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 271×, celkový počet lokalít: 82, najčastejšie výskyty v lokalitách:
OČOVÁ, okr. ZVOLEN – 19×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 12×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 11×;
ŽEMBEROVCE, okr. LEVICE – 10×;
KOMJATNÁ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 9×;
TORYSKY, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 LEVOČA) – 9×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 9×;
STROPKOV, okr. SVIDNÍK (od r. 1996 STROPKOV) – 8×;
BARCA (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 8×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 8×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

a jeho široká tvár et sa large face
kolenách a jeho široké ses genoux, et ses larges
plecia široké, klenutá hruď épaules larges, poitrine vaste
sa ako široký bulvár comme un large boulevard
široká a rameno bolo large et le bras était
široká pätnásť, hlboká sto large de quinze, profonde de cent
široké dvadsaťpäť tridsať larges de vingt-cinq à trente
údolie, široké sto dvadsať vallée large de cent vingt
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu