širák -a m. hovor. klobúk (význ. 1, 2): nasadiť si š.
● expr. mať pod š-om byť opitý; nedá si to za š. nepochváli sa s tým;
širáčik -a m. zdrob.
širák, -a m. klobúk (obyč. mužský): Na hlave mal širák s vysokou obvinkou. (Fig.) Gizela zhodila čepiec a širák si založila. (Laz.) Nadvihol širák a podišiel [k pandúrovi]. (Hor.)
● hovor.: mať pod š-om byť opitý; nedá si to za š. nepochváli sa s tým;
širáčik, -a/-čka m. zdrob. expr.
(jeden) širáčik; (bez) širáčika; (k) širáčiku; (vidím) širáčik; (hej) širáčik!; (o) širáčiku; (so) širáčikom;
(štyri) širáčiky; (bez) širáčikov; (k) širáčikom; (vidím) širáčiky; (hej) širáčiky!; (o) širáčikoch; (so) širáčikmi;
širáčik p. širák