šikovný príd. hovor.
1. obratný (význ. 1, 2), zručný, súci, schopný, svižný, bystrý: š. lekár, žiak; je to š-á gazdiná; mať š-é ruky
2. expr. vhodný, dobrý, pekný, primeraný: š. nápad, š-á vec, š-é šaty;
šikovne prísl.;
šikovnosť -i ž.
šikovne 2. st. -nejšie prísl.
bystro 1. s obratnosťou a za (veľmi) krátky čas (op. nemotorne, ťarbavo) • rýchlo • svižko • svižne: bystro, svižko, svižne prejsť cez cestu • vrtko • rezko • hybko: vrtko, rezko kráčal za otcom • bodro • čulo: bodro, čulo sa pohybovať po zľadovatenej ploche • pružne • zľahka: pružne, zľahka zoskočiť z voza • expr. šibko: šibko liezť po skalách • expr.: dupkom • hupkom • hupky: dupkom, hupkom vyskočiť na rovné nohy
porov. aj bystrý 1
2. reagujúc, vnímajúc, uvažujúc rýchlo a dobre; prejavujúc tieto schopnosti • pohotovo • pohotove: bystro, pohotovo posudzovať vzniknutú situáciu • bystrozrako (s bystrým postrehom): bystrozrako si prezerať prichádzajúcich • dôvtipne • ostrovtipne (s dôvtipom): dôvtipne, ostrovtipne odpovedať na otázky • dômyselne: dômyselne konať na prospech podniku • duchaprítomne: duchaprítomne sa pohybovať v spoločnosti • vnímavo: vnímavo sledovať výklad • rozumne • múdro • inteligentne (prejavujúc rozumové schopnosti): rozumne, múdro uvažovať o svojich možnostiach; inteligentne rozmýšľať • hovor. šikovne: šikovne riešiť úlohy
porov. aj bystrý 2
šikovne p. bystro 2, porov. aj šikovný
1. obratne vykonávajúci niečo, zručný, svižný, schopný, bystrý, súci: š. hráč, pretekár; š-á gazdiná; š. do práce, mať š-ú ruku; Ján bol šikovný a pani majstrovej rád pomáhal. (Zúb.); š. lekár, š. žiak, š. obchodník; Má šikovného advokáta. (Heč.)
2. expr. dobrý, pekný, vhodný, primeraný: š. vtip, š. klobúk, š-é šaty, š-á postava;
šikovne prísl.: ísť na niečo š. správnym spôsobom pristupovať k riešeniu niečoho;
šikovnosť, -ti ž. obratnosť, bystrosť, zručnosť