šija -e ž.
1. väz (význ. 1), tylo: mäsitá š.; konská š.; skloniť, zohnúť š-u i pren. podvoliť sa
2. geogr. úzky pás pevniny spájajúci polostrov s pevninou al. dve pevniny;
šijový príd.
šija šije pl. G šijí D šijam L šijach ž.
šija p. tylo 2
tylo 1. zadná časť hlavy • záhlavie: bolesť v tyle, v záhlaví
2. zadná časť krku • šija: mäsitá šija • zátylok • zátylie: škrabať sa na zátylku • väzy • zried. väz: zlomiť si väzy
3. územie za frontom • zázemie: v tyle, v zázemí opevňovali zákopy • zápolie: odsun ranených do zápolia • zastar. zátylie
šija, -e, -í ž.
1. zadná al. horná časť pliec a krku, časť krku: konská š.; volom vložiť jarmo na š-u (Taj.); pohladiť niekoho po š-i; hodiť sa niekomu na š-u, okolo š-e objať niekoho; bás. labutia š. štíhly, biely krk (u peknej ženy); býčia š. zavalitý, krátky, silný krk; kniž. zohnúť, skloniť š-u skloniť hlavu, pren. poddať sa
● zlomiť š-u niekomu zlomiť v ňom odpor; zhodiť jarmo zo š-e oslobodiť sa;
2. geogr. úzky pruh zeme spájajúci polostrov s pevninou al. dve samostatné pevniny: Panamská š.;
3. voj. časť pažby pušky;
šijový príd.: š-é sval. stvo, š. stavec
šija ž 1. zadná časť krku, tyl, väz, krk vôbec: ja bych takowého rychtara z hlini ulepil, ale kdi bych ya bol rychtarom, ginakšie bych umel rjaditi dedinu, do hori bych chodil, a gestli bych tam koho našel rubagucz, wolom bych šige pootínal (REVIŠNÉ 1646); cervix: ssiga (PG 1656); predni strana hrdla ge podhrdlina, zadnia ssiga (KoB 1666); kule a mozole, které wolom na krku nabihagj, ulm aneb hrabowe halusky zelene w wode wariti a zlamane vdy močiti y tem wolom ssjge wymywati (MT 17. st); o, preukrutna tá sekera, z kteruž králowska krew wylýta, a tá nad snjch bilegssy ssige oddetnuta gest (ZS 1795); kteri kun gest dussni, pussteg mu krew sigi trikrat do roka (RG 18. st); x. pren tu prichazegi na nas vždy vetšie, tvrdšie pokuty, ktere již vskutku na šije naše se zvalili (VRBICA 1675) na nás F. tvrdosť š-e, tvrdá š-a tvrdohlavosť, tvrdošijnosť: necham twrdost ssige gegich (luteránov) a wisokomislnu spuru, gestli se neobrati k zahanbeni gegich wečnemu (TP 1691); (Boh) Pharaona proto wiwissyl na kralowany, ačkolwek widel twrdu ssigy geho, aby ukázal nad nym sprawedliwost swu (PP 1734); potlačiť tvrdú š-u zlomiť odpor: hoc se odvolával na krála Prusie, však jest potlačená jeho tvrdá šija (ASL 18. st); bieda tlačí š-u trpí chudobou, biedou: ssigu twu tlačy byda (PT 1778); odohnať od š-e zapudiť: (národ) zdáliž se bál aneb nechtel tebe od ssige swég odehnat? (PT 1778); poddávať, skloniť š-u koriť sa, pokoriť sa: sklonte ssige swé pod gho krále babylonského, a služte gemu y lidu geho a budte žiwi (BRATISLAVA 1793); co Buh pro oslaveni praudi klade na koho, to ma za svug križ uznavati, ssigu poddavati, nemumlati, neutikati, ale ochotne za Panem nositi (SS 18. st) F. beda tomu dworu, w kterem krawa wolu garmo na ssigu klade (BV 1652); trucugj se darmo, kdo na ssigi garmo, musy težce snasseti (Se 18. st) 2. geogr úzky pruh zeme, pevniny, spájajúci polostrov s pevninou al. dve pevniny: odnoha ale morská, kterég ssiga gest obssirnegssa, naziwa sa zatoka (DS 1795); -ka, -ička dem k 1: cervicula: ssygička (WU 1750); a cy nyegaké znakj mordírske nenj na nyom (decku) na sigce aneb na persech (S. N. VES 1724) P. atpn Martin Ssige (ŽILINA 1552)