šidlo -a -diel s.
1. zahrotený kovový nástroj na robenie dierok (pri šití): obuvnícke š.
2. krídlatý hmyz, zool. Aeschna
● expr. je ako, ani š. vrtký, neposedný; → vykľulo sa š. z vreca;
šidielko -a -lok, šidielce -a -lec s. zdrob.
šidlo -la šidiel s.
šidlo, -a, -diel str.
1. zahrotený kovový (v minulosti i kostený) nástroj na robenie dierok do koze pri šití: obuvnícke, sedlárske š.; hovor. je ako (ani) š. bystrý, vrtký, živý, neposedný;
pren. expr. o bystrom, živom, neposednom dieťati (zried. i o dospelom): to je také š.
● Šidlo vo vreci neutajíš (úsl.) pravda sa nedá dlho zatajiť. Vykľulo sa šidlo z vreca (úsl.) všetko vyšlo najavo;
2. krídlatý hmyz z radu vážok; zool. šidlo modré (Aeschna cyanea);
šidielko, -a, -lok i šidielce, -a, -lec str. zdrob. expr.
šidielko p. šidlo
šidlo s 1. kovový al. kostený špicatý nástroj na robenie dierok do kože ap.: sswecz obuwy na kopito ssidlom sstetinu a dratwu na ssewcowskem warsstate robj (KoB 1666); sswec robj ssidlem a dratwau na kopyte s kauže (OP 1685); wezmess ssydlo a prewrtáss ucho geho (služobníka) (KB 1757); subula: ssydlo, ssewcowská gihla (KS 1763); a do toho zrubaného pna medzy drewem a korku z malým nebozyčkom anebo šydlom urob djrku (BiN 1799) F. ssydlo w wrecy se neutagj (SiN 1678) pravdu ťažko utajiť; x. pren z reču žadneho nepichag gako sswec ze ssidlem (GV 1755) nepodpichuj 2. sýkorka chvostnatá zool Parus caudatus: parus caudatus: slavis, ssidlo dicitur (GU 1793-97) P. atpn Nicolaus Ssidlo (PETROVICE 1592 U1)