Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

šibať -e -ú -b/-aj! -úc/-ajúc nedok.

1. udierať (ohybným) predmetom, šľahať, švihať: š. prútom;

pren. vietor, dážď, sneh š-e

2. expr. hádzať (význ. 1), vrhať: š. blesky; š. očami po niekom a) prejavovať záujem b) ostro pozerať

3. expr. klíčiť, rásť: tráva začala š., mládencom š-ú fúziky

4. hovor. expr. bežať (význ. 1, 2), uháňať: vlak š-e dolinou

expr. neos. š-e mu stráca rozum;

opak. šibávať -a;

dok. šibnúť -e -ú -bol

1. k 1 – 3

2. expr. zahnúť (význ. 3), zbehnúť, skočiť: š. za roh, do hory;

pren. š-lo mu mysľou zrazu mu prišlo na um

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
šibať ‑e ‑ú ‑b/‑baj! ‑úc/‑ajúc nedok.

šibať šibe šibú šib/šibaj! šibal šibúc/šibajúc šibúci/šibajúci šibaný šibanie nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačiaexpr. bežkať: dievčatko bežká oprotiexpr.: hnať sauháňaťupaľovaťupínaťtrieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za namiexpr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcomcválať: kone cválajú opretekykniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jacháexpr.: letieťpáliťprášiťfrčaťfičaťfŕľaťfrndžaťfrngaťrafaťhafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesťexpr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami?hovor. expr.: mastiťmazaťšvihaťšibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalejslang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasahovor. expr.: sypať sapadať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte!hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto!kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú?kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľaťuvíjaťtrtúľaťtrtúliťfrňať

p. aj ponáhľať sa

2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2


biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vodyexpr.: kydaťšústaťtrieskaťplieskaťcápaťtrepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zemexpr. prášiť: práši do sliepok kameňomzahadzovaťodhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do košametaťmiesťšľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tvárešúchaťpigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky

p. aj sádzať 1

2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykaťtriasť: kôň hádzal, triasol chvostomtrepaťtrepotaťšklbať: trepať, šklbať rukouotriasaťpotriasaťnatriasaťzmietať: loďou otriasalo, zmietalosocať: v záchvate ho socaloexpr. hegať: električkou hegá


klíčiť tvoriť klíčky a obyč. vyrastať zo zeme; pren. vznikať • vzchádzaťvzchodiťhovor.: schádzaťschodiť: zrno už klíči, vzchádza, schodí; nádej v nás znova klíči, vzchádzakľuť sapučať: semeno sa už kľuje, pučívyháňaťvyrážať (púšťať výhonky): zemiaky na jar vyháňajúexpr. šibať: tráva už šibepren.: rodiť sanarastať: klíči, rodí sa, narastá v ňom nepokojnespis. rašiť


pršať 1. (o daždi) padať v kvapkách z oblakov na zem: vonku prší; predvčerom pršalo celú nocnár. padať: na východnom Slovensku neprší, ale padázried. moknúť: vonku moknepopŕchaťpoprchávaťkropiťkvapkať (riedko, veľkými kvapkami): blíži sa búrka, začalo popŕchať, poprchávať; vonku kropí, kvapkáspŕchaťspŕchavať (obyč. prerušovane): podchvíľou spŕchalonár. pokropovaťzried. pŕchať (J. Kráľ)mrholiťexpr.: siholiťsihliť (drobno pršať) • rosiť (veľmi slabo pršať) • nár.: romoniťprcholiť (slabo pršať) • expr.: smokliťsmokliť sasopliťsopliť sanár. šepoliť (drobno, ticho a bez prestania, vytrvalo pršať): smoklí (sa) už tretí deňexpr.: osievať sasypať sa (husto a drobno pršať): celé popoludnie sa osieva, sype (studený dážď)expr. trúsiť sa (po troche, riedko pršať): nezmokli sme, hoci sem-tam sa trúsiloexpr.: liaťliať sa (silno pršať): lialo (sa) ako z kanvyexpr.: cediťcediť sa (obyč. silno a vytrvalo): celý týždeň (sa) cedilohovor. expr.: pľušťaťšústať (prudko pršať): pľušťalo celú noc; šústa do okiennár.: ridať sacechtiť sa: ridá sa, cechtí sa už dva dniexpr.: čľapotaťčurdžať (prudko s čľapotom pršať) • expr.: šibaťšľahaťprať (o prudkom, vetrom hnanom daždi): šibe, šľahá, perie do oblokov

2. p. padať 1


pučať začínať rásť, predierať sa na povrch; púšťať výhonky, puky (o rastlinách) • klíčiť: semeno už pučí, klíčiexpr. šibať: pšenica začala šibať; chlapcovi už šibú fúzikypukaťpukať sa: pri rieke (sa) už pukali brezyvyrastaťrozvíjať sa: plod v tele už vyrastá, rozvíja sa, pučínár. duť (Kálal)nespis. rašiť


rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastaťnarastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajúvyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíjasilnieťzosilnievaťzosilňovať samocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejúbujnieť (bujne rásť): burina bujniemohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutnelidužieťdužnieťtužieťpevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú

2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastaťvyspievaťzrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlokniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženudospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov

3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríbyhnaťklíčiťvyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetubujnieť (bujne rásť): kvetena bujnieexpr. šibať: zjari všade šibala trávaodb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreverodiť savyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy

4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestávzmáhať sarozmáhať sazveľaďovať samohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnievzrastaťrozrastať samnožiť sapribúdaťhromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty

5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sadvíhať sastúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnevzväčšovať sakniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšilizintenzívňovať sastupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú

6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sazlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematikeprehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbujekultivovať sazošľachťovať samenej vhodné zušľachťovať sazjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním


šibať 1. udierať, obyč. niečím ohybným, pružným: šibať dievčence šibákomšvihaťplieskať (prudko pohybovať al. udierať obyč. niečím pružným): švihať dobytok korbáčomšľahať (prudko udierať niečím ohybným): šľahať kone bičomexpr.: šibkaťpošibkávaťpošibávaťsvižkať (jemne): pes šibká, pošibkáva, svižká chvostombičovaťkniž. mrskať (bičom týrať): bičovať otrokovnár. šmihaťexpr. šprihať: blesky šprihajúbiťudieraťbubnovať (o vetre, daždi): dážď bije, udiera, bubnuje do oblokov

2. p. hádzať 1 3. p. klíčiť 4. p. bežať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

šibať, -e, -ú, šibúci/šibajúci nedok.

1. (koho, čo, čím) biť, udierať ohybným predmetom; šľahať, švihať: š. niekoho, niečo prútom, bičom, korbáčom; Utekala domov, akoby ju prútmi šibali. (Tim.) Mlynár šibal kone. (Dobš.) (Mačka) šibala bujným chvostom. (Ondr.); pren. vietor, dážď, sneh š-e; plameň, oheň š-e blčí; slnko š-e páli; š. očami po niekom intenzívne, prudko hľadieť (často ako výraz túžby, sympatie);

2. expr. klíčiť, vyháňať, rásť: Na medziach šibala tráva. (Švant.) [Žiakom] už viditeľne šibali fúzy. (Letz)

3. hovor. expr. bežať, uháňať: Dvere pricapli a vlak zase šibe. (Kuk.);

dok. k 1, 3 šibnúť;

opak. šibávať, -a, -ajú


šibnúť, -ne, -nú, -bol dok.

1. (koho, čo, do čoho, čím i bezpredm.) udrieš ohybným predmetom; šľahnúť, švihnúť: š. prútom, bičom, korbáčom; Chcel šibnúť bičom Jana. (Fr. Kráľ) Pohonič šibol kone a pošiel. (Záb.) Adela Rybárička šibla do koní a jej voz rozletel sa. (Vaj.) Šibol ostro koňom ponad hlavy. (Zgur.); pren. Keď ťa šibla pohľadom, to ako keby kosou zaťal (Fig.) keď sa pozrela; š. okom, očami na niekoho, na niečo, po niekom, po niečom, niekam bystro, rýchlo sa pozrieť

hovor. akoby šibol čarovným prútom o nečakanom, obyč. priaznivom obrate v nejakej situácii;

2. expr. (koho, čo čím, komu čo) udrieť: š. niekoho palicou po chrbte; š. niekomu jednu;

3. expr. rýchlym pohybom zmeniť miesto; zbehnúť, skočiť, frknúť, preletieť: Šibol som ku dverám a vybehol som von. (Jes-á) Ovce šibli medzi kríčky. (Ondr.) Mucha šibla rovno k stene. (Gab.) Chrúst šibol ponad vrchovec stromu. (Ondr.); pren. niečo mu šiblo mysľou nenazdajky mu niečo prišlo na um;

4. hovor. expr. (čo) hodiť, vrhnúť: Treba prať do nich [nepriateľov] a šibnúť zo tri-štyri granáty. (Pjáv.); pren. š. niekomu niečo do oči, medzi oči ostro vyčítať niekomu niečo;

5. expr- vyklíčiť, vyrásť: Na jar pozve richtára, len čo šibne tráva. (Ráz.-Mart.)

6. hovor. expr. neos. (koho, čo) posunúť z normálnej polohy, vyšinúť: Jednu [kačku] trochu šiblo bokom. (Ondr.) Bol trochu šibnutý na ľavý bok. (Kuk.); pren. je šibnutýchybný rozum;

7. hovor. expr. (čo) ukradnúť: Potajomky šibol plátno biele. (Ráz.-Mart.);

nedok. k 1, 3, 5 šibať

|| šibnúť sa hovor. expr.

1. udrieť sa: Keby vedeli, ako to bolí, keď sa človek šibne po nechte! (Jégé)

2. hodiť sa: „Pozor, pst, tamto, hľa ...,“ šibne sa Jurík do trávy. (Gab.); pren. Šibne sa do pozoru a hlási (Karv.) postaví sa.

|| šibnúť si hovor. expr. (čoho i bezpredm.) dať si, užiť niečo (obyč. vypiť si, upiť si.): š. si pálenky

šibať ndk koho (s čím) švihať, šľahať niekoho, niečo niečím: kdy tich chlapczuow yak gednich, tak druhich s tim prutom ssybal, Steffan Ambruss z bratom swim zbrognimi rukamy hnedky na tehoz Dudaczka czakanom tak byli, az ho dolu y z nohu zrazily (ILAVA 1651); sudcowé roztrhali rucha swé, rozkázali, aby gjch s prutámi ssybali (WP 1768); konye po hlawach sibaly a za kantary držaly (TURIEC 1768); naleg toho nezmuteneho mleka na korito a ssibag ho ze ssipom (HK 18. st); -ávať frekv flagris virgisque caedere solere: ssibáwati (PD 18. st)

šibať šibať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu