šialený [šia-, šá-] príd
1. pomätený, choromyseľný, bláznivý, nenormálny: dorezaný gsu tre barany z Wychodney, prihnaný, ssialený ilava 1663; beda ssálenym čarodegnjkúm a čarodegnjcem, kterj se ssatanassowi oddawagj, od Boha odstupugj op 1685; abalienatus mente: ssálený; demens: blázen, ssaleny, hlúpy, otréssťeny; phanaticus: blázen, blázniwy, ssáleny ks 1763; kam mne mug ssalenj rozum priwedel mik 18. st
o obecanka ssalenému radost sin 1678
2. expr veľmi veľký, strašný: potom strogj dostatečne ten obraz pro ssaleny peniez, neb se za to niekolyk zlatych nestažugy dat hl 17. st;
-e prísl k 1: ona tak bola pekná, že sa w neg ssalene zamilowal, i w ten čas bol oprawdiwe nessťastliwím ds 1795;
po šialensky [šá-] prísl výraz: mudre budu tote mudrci tam, kde sa sami za blazniwich wihlasowat budu, že tak po ssalenski robili a werily sj 18. st;
šialenosť ž,
šialenstvo [-í] s
1. bláznovstvo, pomätenosť, strata rozumového úsudku, nepríčetnosť: (v nadpise) o šalenosti (:mania:) ht 1760; alienatio mentis: ssalénstwi ks 1763
2. bláznivý, nezmyselný, nerozumný skutok: v tento den v svých synagogách strélagú a rachetle pusstegj, tancugj, pigu a do takého šalenstvj se pusstegj, že nešanugjce modlitby své, vadga se a bijú bt 1758; amentia: nesmyslnost, ssálenstwi ks 1763