Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

šiť -je -jú nedok.

1. pomocou ihly a nite spájať kusy tkaniny, kože ap.: š. šaty, š. topánky; š. na stroji; š. na mieru; lek. š. ranu zošívať

2. vykonávať krajčírsku prácu: š. pre celú rodinu, kurz šitia

3. hovor. dávať si zhotovovať oblečenie: š. v salóne

● š. horúcou ihlou robiť naponáhlo; expr. (všetci) → čerti s ním š-ú; š. s niekým byť niečím spojencom; š. niečo na niekoho strojiť úklady;

opak. šíjať -a, šíjavať -a

šiť šije šijú ši! šil šijúc šijúci šitý šitie nedok.

šiť, šije, šijú, šitý, rozk. ši ne dok.

1. (čo) pomocou ihly a nite spájať kusy niečoho, obyč. rozličné tkanivá, kožu ap.; robiť stehy: š. šaty, bielizeň, nohavice, kabát, topánky; š. na stroji, š. na mieru; lek. šiť ranu zošívať; pren. hovor.: š. s niekým byť spojencom, pomáhačom niekoho; š. niečo strojiť, pripravovať; š. niečo proti niekomu strojiť úklady, intrigy; to je naňho ako šité priliehavé, hodí sa to naňho

● šité horúcou ihlou naponáhlo, rýchle, nie dôkladne, zle urobené; vo dne šije, v noci pára o daromnej práci; (všetci) čerti s ním šijú je neposedný, nezbedný (najmä o dieťati);

2. hovor. vykonávať krajčírsku prácu: kurzy šitia; Môj brat všetkému panstvu šije. (Jégé);

dok. k 1 ušiť;

opak. šijať i šíjavať, -a, -ajú

šíjať p. šiť

šiť ndk
1. pomocou ihly a nite spájať kusy tkaniny, kože ap., vykonávať krajčírsku prácu: než ted W. M. ten rukaw y wobogek posylam, kteryž panna Manda ssyla (s. l. 1563); ponewacz nektere weczj ssjla a mne poslužyla, aby sa gey z dluhu odpustylo 50 d (ZVOLEN 1595); (krajčír) czo ssyl saty Pawlykowy Benyussowy, na tu robotu rata f 1, d 75 (MOŠOVCE 1648); koze powinen gest wibrat a s takowich kozy czeledy obuw ssit (BECKOV 1720); pingere acu: gehlú ssyti; suo: ssjgem (KS 1763); o, kdibi Dina bola doma sedela, kudel pradla, tkala, neb ssila, ssati zwarala, okolo domu nečo robila, panenstwi bi nebola utratila (MiK 18. st);
x. pren geden ssige, druhý pára: unus aedificat, alter destruit (KrG 1704) jeden tvorí, iný ničí
2. vyšívať: ved by si tu bola tvrdo nerobila, len v čipkách sedela, zlatom, striebrom šila (RL 17. st); šíjať frekv k 1: Dragula w podhradj že gjm ssati ssygal, ale sme gemu platilj (MOŠOVCE 1616); gestliže nektery z mistruw neslussne se sprawowal, obuw gakby slusselo nessijal, má trestan a pokutowan byti (MYJAVA 1716)