šetriť nedok.
1. obmedzovať spotrebu, neplytvať: š. vodou, materiálom, energiou; š. na jedle; š. si náboje, sily;
pren. š. slovami málo hovoriť;
pren. neš. slovami chvály vychvaľovať
2. sporiť (význ. 1): š. si na bicykel
3. chrániť pred predčasným opotrebením, šanovať: š. si zdravie, š. si šaty, knihy; musíš sa š.
4. neničiť, nepoškodzovať; brať ohľad: š. školský majetok; neš. ženy a deti
5. admin. slang. zisťovať, skúmať, prešetrovať
našetriť -rí -ria -ri! -ril -riac -rený -renie dok. (na čo (z čoho; komu); čo; ø) ▶ šetrením, odkladaním nahromadiť isté množstvo peňazí; syn. nasporiť: n. si na byt, na auto, na dovolenku; n. deťom na štúdiá; n. potrebnú sumu na získanie (stavebného) úveru; z vreckového si našetril na bicykel; nič si nenašetril; keď si našetrím, budem cestovať; za našetrené peniaze zrekonštruovala kúpeľňu; To ste si už stihli toľko našetriť? Veď učiteľské platy sú slabé. [V. Šikula]; Veľká časť ľudí si nedokáže našetriť na dôchodok, z ktorého by mohli v penzii vyžiť. [Slo 2008] ▷ nedok. ↗ šetriť
šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkov • hovor.: šporovať • šporiť • gazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časom • hovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohato • expr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platoch • nár. škrvačiť (Tajovský) • hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniaze • nár. žgrvániť
2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiť • odkladať • ukladať: šetriť, sporiť, odkladať na auto • hovor.: šporiť • šporovať: šporí si, šporuje si do pokladničky • expr.: stískať • utískať (po troche) • expr.: skrbliť • skrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovke • pren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiť • zhŕňať • zháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetky • pejor.: žgrlošiť • žgrlačiť • žgrliť • žgŕňať • žgrloniť • držgrošiť • skývražiť • skuhrať • skuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemal • expr.: skupániť • skúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!
3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleň • hovor.: šanovať • šianať: muža si šanuje, šiana • opatrovať • expr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)
schraňovať, -uje, -ujú nedok. (čo) zhŕňať, dávať na kopu: Sneh ohreblom schraňovali. (Taj.); suché lístie; s. obilie; s. taniere (Heč.); Šestáčiky bolo treba schraňovať (Karv.) šetriť;
dok. schrániť, -i, -ia
šetriť, -í, -ia, rozk. -i nedok.
1. (čo, čím, na čom i bezpredm.) zbytočne nespotrebúvať, neutrácať, nemíňať, sporiť: š. peniaze; š. vodou, š. chlebom a mäsom, š. stavebným materiálom; š. na platoch, na odmenách; š. na auto; Samko nešetril. Každý tanec platil zlatovkou. (Taj.); pren. š. slovami málo, rozvážne hovoriť;
2. (čo, čím) chrániť pred predčasným opotrebovaním, narušením, poškodením: š. si zdravie, sily, š. si oči; š. si šaty, knihy, hračky;
3. (čo, koho) neničiť, nepoškodzovať; mať porozumenie a ohľad na niekoho, na niečo, správať sa k niekomu, k niečomu ohľaduplne, taktne: š. kvety, stromy; š. práva občanov, š. obyvateľov na okupovanom území; pren. kniž. Úradníci nešetria ani zákon verejný (Kal.) obchádzajú ho, nesprávajú sa podľa neho.
4. kniž. zastar. zisťovať, vyšetrovať: Miesto šetrenia bol korbáč. (Kuk.);
dok. k 1 našetriť, ušetriť
|| šetriť sa dobre sa o seba starať; chrániť si zdravie: Šetrite sa, priateľko! (Al.)
šetriť ndk 1. čo, koho pátrať, skúmať, vypytovať sa, vyzvedať, pozorovať, hodnotiť niečo, niekoho: widel y tito wecy Buh wssemohucy, kteriž ssetrij cest mých a wssecky kročege me počita sk 1697; ssetrilj ho farizeowe a zakonicy, bude-lj w sobotu uzdrawowaty le 1730; sebe zanedbawa, cim wjc ginych ciny a mrawy pozoruge a ssetrj mps 1777; (bohyňa) ssetrila s neho (z Telemacha) wedomosti; ssetril gsem mystá, strassné k wideny, do mych byd gsem nabeháwal pt 1778 2. čoho, na čo, koho šanovať, dodržiavať, hodnotiť, brať ohľad na niekoho, niečo, vážiť si niekoho, niečo, uctievať si niekoho, niečo, byť ohľaduplný voči niekomu, niečomu, usilovať sa o niečo: gestliže na hriechy nasse ssetriti budess, Pane, kdož bude muoczy zniesty, nebo v tebe gest slitowanj bag 1585; Bože, deg my rozum, at ssetrym zakona tweho a ať ho ostrjham celym srdcem; Bože, Ty znaš, že gineho nessetrjm a nehledam, gedine twu čest a me spasenj za 1676; učenj pilně ssetri hodinu, gestli co chybyss, polepssy winnu ukk 1768; Hospodjne, deg mi ten rozum, at ssetrim zakona tweho cs 18. st 3. koho, čoho chrániť, ochraňovať sa pred ublížením, opatrovať: mog milj sinu, vposlechnj radj me, proday ten dum w Trenczine, prid k nám a tu sobe kupte, a ssetrete sobe zdrawj sweho ružomberok 1601; co tobe pomuže gjneho saudity, co prosym pomuže welkym panem bitj, když sebe sameho nebudess ssetrity lfu 1757 4. čo sporiť, nemíňať niečo: wssech wecy zacžatek, prichazy na zmatek, gestlj ze czasu nenj, protoz coz zaczinass, gisty cas ssetrit mass, chcess-lj priwest k skončenj bv 1652; czlowece, ssetri pilne, zle su casy, swet podobnj satanassj pop 1723–24; š. sa ndk čoho šanovať sa, vyvarovať sa niečoho: gineho nesstesti z veliku pilnosti mudry umi se ssetrit bv 1652; rodička ma se dale ssetriti ht 1760; slepeho milowánj djtek se ssetriti het 1775; takže lide magice gich pritomnich, meli bj se gich ssetritj a ctyty gakozto duchuw swatych a cystych cs 18. st