Slovenské slovníky

našetriť -rí -ria -ri! -ril -riac -rený -renie dok. (na čo (z čoho; komu); čo; ø) ▶ šetrením, odkladaním nahromadiť isté množstvo peňazí; syn. nasporiť: n. si na byt, na auto, na dovolenku; n. deťom na štúdiá; n. potrebnú sumu na získanie (stavebného) úveru; z vreckového si našetril na bicykel; nič si nenašetril; keď si našetrím, budem cestovať; za našetrené peniaze zrekonštruovala kúpeľňu; To ste si už stihli toľko našetriť? Veď učiteľské platy sú slabé. [V. Šikula]; Veľká časť ľudí si nedokáže našetriť na dôchodok, z ktorého by mohli v penzii vyžiť. [Slo 2008] ▷ nedok. ↗ šetriť

Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny

z r. 2018.

-riť/132425±6 2.31: verbá inf. nedok. 59832 hovoriť/28911 veriť/9720 tvoriť/4045 patriť/3604 šíriť/2187 tváriť/2085 variť/1845 šetriť/1675 dariť/1284 hospodáriť/520 súperiť/420 sporiť/342 žiariť/320 (72/2874)

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkov • hovor.: šporovať • šporiť • gazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časom • hovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohato • expr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platoch • nár. škrvačiť (Tajovský) • hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniaze • nár. žgrvániť

2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiť • odkladať • ukladať: šetriť, sporiť, odkladať na auto • hovor.: šporiť • šporovať: šporí si, šporuje si do pokladničky • expr.: stískať • utískať (po troche) • expr.: skrbliť • skrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovke • pren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiť • zhŕňať • zháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetky • pejor.: žgrlošiť • žgrlačiť • žgrliť • žgŕňať • žgrloniť • držgrošiť • skývražiť • skuhrať • skuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemal • expr.: skupániť • skúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!

3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleň • hovor.: šanovať • šianať: muža si šanuje, šiana • opatrovať • expr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

schraňovať, -uje, -ujú nedok. (čo) zhŕňať, dávať na kopu: Sneh ohreblom schraňovali. (Taj.); suché lístie; s. obilie; s. taniere (Heč.); Šestáčiky bolo treba schraňovať (Karv.) šetriť;

dok. schrániť, -i, -ia

šetriť, -í, -ia, rozk. -i nedok.

1. (čo, čím, na čom i bezpredm.) zbytočne nespotrebúvať, neutrácať, nemíňať, sporiť: š. peniaze; š. vodou, š. chlebom a mäsom, š. stavebným materiálom; š. na platoch, na odmenách; š. na auto; Samko nešetril. Každý tanec platil zlatovkou. (Taj.); pren. š. slovami málo, rozvážne hovoriť;

2. (čo, čím) chrániť pred predčasným opotrebovaním, narušením, poškodením: š. si zdravie, sily, š. si oči; š. si šaty, knihy, hračky;

3. (čo, koho) neničiť, nepoškodzovať; mať porozumenie a ohľad na niekoho, na niečo, správať sa k niekomu, k niečomu ohľaduplne, taktne: š. kvety, stromy; š. práva občanov, š. obyvateľov na okupovanom území; pren. kniž. Úradníci nešetria ani zákon verejný (Kal.) obchádzajú ho, nesprávajú sa podľa neho.

4. kniž. zastar. zisťovať, vyšetrovať: Miesto šetrenia bol korbáč. (Kuk.);

dok. k 1 našetriť, ušetriť

|| šetriť sa dobre sa o seba starať; chrániť si zdravie: Šetrite sa, priateľko! (Al.)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

šetriť ndk
1. čo, koho pátrať, skúmať, vypytovať sa, vyzvedať, pozorovať, hodnotiť niečo, niekoho: widel y tito wecy Buh wssemohucy, kteriž ssetrij cest mých a wssecky kročege me počita (SK 1697); ssetrilj ho farizeowe a zakonicy, bude-lj w sobotu uzdrawowaty (Le 1730); sebe zanedbawa, cim wjc ginych ciny a mrawy pozoruge a ssetrj (MPS 1777); (bohyňa) ssetrila s neho (z Telemacha) wedomosti; ssetril gsem mystá, strassné k wideny, do mych byd gsem nabeháwal (PT 1778)
2. čoho, na čo, koho šanovať, dodržiavať, hodnotiť, brať ohľad na niekoho, niečo, vážiť si niekoho, niečo, uctievať si niekoho, niečo, byť ohľaduplný voči niekomu, niečomu, usilovať sa o niečo: gestliže na hriechy nasse ssetriti budess, Pane, kdož bude muoczy zniesty, nebo v tebe gest slitowanj (BAg 1585); Bože, deg my rozum, at ssetrym zakona tweho a ať ho ostrjham celym srdcem; Bože, Ty znaš, že gineho nessetrjm a nehledam, gedine twu čest a me spasenj (ZA 1676); učenj pilně ssetri hodinu, gestli co chybyss, polepssy winnu (UKK 1768); Hospodjne, deg mi ten rozum, at ssetrim zakona tweho (CS 18. st)
3. koho, čoho chrániť, ochraňovať sa pred ublížením, opatrovať: mog milj sinu, vposlechnj radj me, proday ten dum w Trenczine, prid k nám a tu sobe kupte, a ssetrete sobe zdrawj sweho (RUŽOMBEROK 1601); co tobe pomuže gjneho saudity, co prosym pomuže welkym panem bitj, když sebe sameho nebudess ssetrity (LFu 1757)
4. čo sporiť, nemíňať niečo: wssech wecy zacžatek, prichazy na zmatek, gestlj ze czasu nenj, protoz coz zaczinass, gisty cas ssetrit mass, chcess-lj priwest k skončenj (BV 1652); czlowece, ssetri pilne, zle su casy, swet podobnj satanassj (PoP 1723-24); š. sa ndk čoho šanovať sa, vyvarovať sa niečoho: gineho nesstesti z veliku pilnosti mudry umi se ssetrit (BV 1652); rodička ma se dale ssetriti (HT 1760); slepeho milowánj djtek se ssetriti (HeT 1775); takže lide magice gich pritomnich, meli bj se gich ssetritj a ctyty gakozto duchuw swatych a cystych (CS 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

šetriť:

^→speex ^→vorbis

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

môžu šetriť prírodné zdroje ≈ peuvent préserver les ressources naturelles

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

hôr, ktorý šetril od ≈ hor, který spořil od
Len si šetrite sily ≈ Jen si šetřte síly
prečo som šetril rok ≈ proč jsem šetřil rok
retiazku som šetril rok ≈ řetízek jsem šetřil rok
si šetrite sily, pán ≈ si šetřte síly, pane
šetril od grajciara a ≈ spořil od krejcaru a
Šetríš si to na ≈ Šetříš si to na
z hôr, ktorý šetril ≈ z hor, který spořil
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a dva roky šetrili ≈ and saved two years
dva roky šetrili na ≈ saved two years for
šetrí energiou, ale toto ≈ conserving energy, but this
Šetri si energiu na ≈ Save your energy for
šetriť energiou a vodou ≈ save energy and water
šetriť peniaze, keď si ≈ save money when you're
veľmi zriedka, šetriac si ≈ rarely spoke, husbanding her
že rast, ktorý šetrí ≈ that growth that saves
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu