šetriť ndk
1. čo, koho pátrať, skúmať, vypytovať sa, vyzvedať, pozorovať, hodnotiť niečo, niekoho: widel y tito wecy Buh wssemohucy, kteriž ssetrij cest mých a wssecky kročege me počita (SK 1697); ssetrilj ho farizeowe a zakonicy, bude-lj w sobotu uzdrawowaty (Le 1730); sebe zanedbawa, cim wjc ginych ciny a mrawy pozoruge a ssetrj (MPS 1777); (bohyňa) ssetrila s neho (z Telemacha) wedomosti; ssetril gsem mystá, strassné k wideny, do mych byd gsem nabeháwal (PT 1778)
2. čoho, na čo, koho šanovať, dodržiavať, hodnotiť, brať ohľad na niekoho, niečo, vážiť si niekoho, niečo, uctievať si niekoho, niečo, byť ohľaduplný voči niekomu, niečomu, usilovať sa o niečo: gestliže na hriechy nasse ssetriti budess, Pane, kdož bude muoczy zniesty, nebo v tebe gest slitowanj (BAg 1585); Bože, deg my rozum, at ssetrym zakona tweho a ať ho ostrjham celym srdcem; Bože, Ty znaš, že gineho nessetrjm a nehledam, gedine twu čest a me spasenj (ZA 1676); učenj pilně ssetri hodinu, gestli co chybyss, polepssy winnu (UKK 1768); Hospodjne, deg mi ten rozum, at ssetrim zakona tweho (CS 18. st)
3. koho, čoho chrániť, ochraňovať sa pred ublížením, opatrovať: mog milj sinu, vposlechnj radj me, proday ten dum w Trenczine, prid k nám a tu sobe kupte, a ssetrete sobe zdrawj sweho (RUŽOMBEROK 1601); co tobe pomuže gjneho saudity, co prosym pomuže welkym panem bitj, když sebe sameho nebudess ssetrity (LFu 1757)
4. čo sporiť, nemíňať niečo: wssech wecy zacžatek, prichazy na zmatek, gestlj ze czasu nenj, protoz coz zaczinass, gisty cas ssetrit mass, chcess-lj priwest k skončenj (BV 1652); czlowece, ssetri pilne, zle su casy, swet podobnj satanassj (PoP 1723-24); š. sa ndk čoho šanovať sa, vyvarovať sa niečoho: gineho nesstesti z veliku pilnosti mudry umi se ssetrit (BV 1652); rodička ma se dale ssetriti (HT 1760); slepeho milowánj djtek se ssetriti (HeT 1775); takže lide magice gich pritomnich, meli bj se gich ssetritj a ctyty gakozto duchuw swatych a cystych (CS 18. st)