šesť, m. živ. i šiesti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 6: š. ľudí, korún; š-i chlapci
šesťkrát, šesť ráz čísl. násobná príslovková
šesť šiestich (v matematike) i neskl., šiesti čísl. základná
šesťkrát i šesť ráz čísl. nás. k šesť: šesťkrát dva je dvanásť; šesťkrát, šesť ráz väčší
šesť, m živ. i šiesti, -tich čísl. zákl. pre číslo 6: š. hodín, dní, týždňov; š. metrov, š. kíl; š. detí; šesť synov i šiesti synovia; šiesti 6 ľudí; odbilo, bije šesť hodín; hovor. mať na chrbte šesť krížikov šesťdesiat rokov
šesť ráz p. šesťkrát
šesť čísl zákl pre číslo 6: Stanislaw, spoluobywatel nass, czlowieczek dobreho zachowany, kteryz po sobie ssest syrotkow a manzelku swu we welkym vbostwi a syrotstwi zanechal (B. BYSTRICA 1546); poslal pan Balass wuoz z ssesti woli (SKALICA 1554); welcy pany na ssyesty konoch se wozya (KoB 1666); hrobarom, ktery siestim jamy kopaly, d 36 (KRUPINA 1684); ssest sowcžekow s pamukom ssytych (SÚĽOV 1688); ssest dnj dielnich bolj dniowe žiwota tielesneho (KT 1753); krátke a dokonale naučenj obsahuge ssest kročaguw do dokonalosti (BlR 18. st)