šelma -y -liem ž.
1. dravé zviera: divá, krvilačná, dravá š.; skrotiť š-u;
pren. pejor. zlý, surový človek
2. expr. figliar, šibal;
šelmička -y -čiek ž. zdrob. expr.
šelma -my šeliem ž.
šelma -y ž. ‹n›
1. dravý cicavec (napr. lev, medveď, vlk); zool. š-y rad cicavcov Carnivora prispôsobených na lov živej koristi: mačkovité, psovité, medveďovité š-y
2. pejor. zlý, ničomný človek, podliak
3. vtipný, šikovný al. (s odtieňom pejoratívnosti) prefíkaný, prešibaný človek
surovec surový, brutálny, bezcitný človek: jej manžel sa ukázal ako surovec a pijan • ukrutník • násilník • nemilosrdník • kniž. hrubec (Tatarka) • kniž. zastar. hrubian (Kukučín) • expr. grobian: správať sa ako grobian • expr. zried. suroň (Krno) • expr. šarha • pejor.: odľud • barbar • rabiát • rabiátnik • beštia • upír • šelma • zver • zviera • hyena • netvor • subšt. hulvát
šelma 1. p. zviera 1 2. p. surovec 3. p. šibal
šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliar • vtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkárom • expr.: huncút • lapaj • výmyselník • vybíjanec • prefíkanec • prešibanec • viselec • šinter • koťuha • furták • líška • lišiak • kujon • šelma • stonoha • potmehúd • migľanc • zbojník • lapikurkár • hovor.: beťár • pofa • hovor. expr.: živáň • číslo • numero • bujdoš • bujo • fiktus • šibenec • šibeničník • šibeník • obyč. pejor. chytrák • pejor. potvora • hovor. recesista
zviera 1. väčší živočích, najmä cicavec: dravé, lesné zviera; chov domácich zvierat • zver (väčšie dravé zviera): ranený zver • dravec (dravé zviera, obyč. vták al. ryba): jastrab je dravec • šelma • beštia (dravé zviera, obyč. cicavec): skoliť šelmu; krvilačná beštia
2. p. surovec
šelma, -y, -liem ž. dravé zviera: divá, krvilačná š., morská š.; loviť š-y; skrotiť š-u; zool. š. psovitá, mačkovitá, tchorovitá; pren. Oceľová šelma odfukovala (Hor.) lokomotíva;
pren. pejor. zlý, bezcitný, surový človek, bestia: Na vlak strieľali rozdivočené ožraté šelmy. (Rys.);
pren. žart. prefíkaný, ľstivý, prešibaný človek, huncút, figliar, šibal, líska: Ti neverím — nie! Ty si šelma! (Kuk.);
šelmička, -y, -čiek ž. zdrob. oslab.
šelma ž/m nem 1. dravé zviera: s. Pawel bogowal s sselmami (SP 1696); y widel gsem ženu sedjcy na sselmě brunatnég (MP 1718); sklonte se y wy k smutku, ptactwo, rjbi, sselmi skalné (PoP 1723-24); gá sem do wčilegssku žil gako gedna nerozumná sselma (VP 1764); bestia: selma, howado (ML 1779); pren o diablovi: s. Martin umriti mage, djabla blizko lože spatril, rekl: co tu stogjš, skrwawela šelmo (MV 1676) 2. zlý človek, darebák, ničomník, naničhodník: ya, meczier z Trnawie, diwim zie tobie welicze, zie zi ti vczedlnika meho sselmu nazwal (TRNAVA 1549); (Andráš) tento pak nepobozne reczj mluwil: psi ssantawj, kulhawj, sakramentska sselma (ŽILINA 1622); p. Kacurgroffa Welkomožnost roskazala, abi kostol lutheranski zamkla Kernowa a žebi žadneho šelmu ta dnu nepustila (S. ĽUPČA 1689); Bakaj Gabor nenj hoden fiscusem bity, nebo ge sselma, zlodey (KRUPINA 1692); (galejník) ga sem od meg mladostj bol sselma welikj (MiK 18. st) 3. nezbedný, samopašný človek, huncút, šibal, nezbedník: má czera, tá sselma, ta skoro nicz negy (SNS 1786); falesna selma zagicek, to ge dobry zahradnicek (ASL 18. st)