Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV subst

šaty šiat ž. pomn.

1. vrchné oblečenie, odev: ženské, detské š.; pracovné, večerné š., hodvábne, vlnené š., dať si ušiť š.; látka na š.

2. jednodielne žen. oblečenie

š. robia človeka človeka posudzujú podľa oblečenia;

šatový príd.: š-á látka, sukňa, zástera;

šatky -tiek, šatočky -čiek, šatôčky -čok ž. pomn. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
šaty šiat ž. pomn.; šatový; šatky ‑tiek ž. pomn.

obliecť 1. dať na telo šatstvo al. jeho súčasť; takto pokryť niekoho (op. vyzliecť) • zastaráv. al. expr.: odieťodiaťnadieťnadiať: obliecť, odieť si kabát; teplo obliecť, nadieť dieťa; obliekli, odiali sa do slávnostnéhohovor. vziať si: dnes si vezmem iné šatyexpr.: natiahnuťnavliecťprehodiť (obyč. v rýchlosti, nedbanlivo a pod.): natiahla, navliekla, prehodila si župan a vyzrela vonfraz. expr. pohádzať šaty na sebakniž.: priodieťpriodiať: priodiali nevestu do bielehonaobliekaťzababušiť (teplo obliecť): naobliekať si dva svetre; zababušiť sa do vlniakavyobliekaťvystrojiťpristrojiťustrojiť (pekne, slávnostne obliecť): do kostola všetky deti vyobliekala, vystrojila, ustrojilaexpr. vymódiť (módne obliecť) • poobliekaťzastaráv. al. expr.: poodievaťponadievať (postupne, viacerých): poobliekala deti do vetroviek

2. hovor. zaopatriť šatstvom, postarať sa niekomu o oblečenie • zaobliecť: musí obliecť, zaobliecť celú rodinuzašatiťošatiť: deti treba lepšie zašatiť, ošatiťexpr. ogabaťkniž. al. expr.: zaodieťzaodiať


šatník 1. zásoba šiat • hovor. zastaráv. garderóba: zmodernizovať si šatník, garderóbušatyšatstvohovor. expr.: handryháby

2. p. skriňa


šaty súhrn predmetov z rozličného materiálu slúžiacich na pokrytie, príp. na ozdobu ľudského tela: mužské, dievčenské šaty; kúpiť si látku na šatyoblečenie: pohodlné oblečenieodev: nekrčivá úprava odevovoblek (mužské šaty): sviatočný, pracovný oblekšatstvo (rozličné druhy šiat): obchody sú plné šatstvaošatenie (Jesenský)zried. zašatenie (Hviezdoslav)toaleta (dámske spoločenské šaty): plesová toaletaróba (dámske slávnostné šaty): večerná róbaúbor (šaty obyč. s osobitným zacielením): športový, večerný úborkostým (dvojdielny typ ženských šiat; divadelné al. maškarné dobové šaty): historické kostýmysmoking (mužský spoločenský oblek s vestou a lesklými chlopňami na saku) • galazastaráv. gála (slávnostné oblečenie): obliecť sa do gala, do gálazastar.: šat: senátorský šat (Hviezdoslav)ústroj (Figuli)ustrojenie (Plávka)zaodev (Podjavorinská)zried. odenie (Felix)kniž.: odedzašata: ženská šata (Felix)háb (Čajak)rúcho (slávnostné obradné oblečenie): kňazské rúchohovor. expr.: hábyhandry: kúpiť si nové háby, handrykniž. al. hovor. expr. háv: oblečený v slávnostnom hávehovor. pejor. zastar. šúchy (Dobšinský)subšt. ancug (mužský oblek): v skrini má plno ancugov

p. aj šatník

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

šaty, šiat ž. pomn. súhrn predmetov z rozličného materiálu, ktoré slúžia na ochranu (i ozdobu) ľudského tela; oblečenie; ženské vrchné oblečenie, u mužov nohavice a kabát: detské, ženské, mužské š.; letné, zimné š.; pracovné, domáce, sviatočné, popoludňajšie, večerné š.; hodvábne. plátenné, vlnené š.; dvojdielne, kostýmové, priliehavé š.; mať roztrhané š.; kúpiť si, ušiť si nové š.; látka, hodváb na š.; Šaty robia človeka (prísl.) človeka posudzujú podľa šiat; mať š. ako uliate veľmi dobre ušité

vyprášiť niekomu š. nabiť ho, zbiť ho; byť oblečený v Adamových šatách byť nahý;

šatový príd.: š-á látka na šaty; š-á sukňa, š-á zástera strihom pripomínajúca saty bez rukávov; zool. voš š-á (Pediculus vestimenti);

šatočky, -čiek i šatôčky, -čok i šatky, -tiek ž. pomn. zdrob. expr.

Morfologický analyzátor

šat podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) šat; (bez) šatu; (k) šatu; (vidím) šat; (o) šate; (so) šatom;

(dva) šaty; (bez) šatov; (k) šatom; (vidím) šaty; (o) šatoch; (so) šatmi;


šaty podstatné meno, ženský rod

(tri) šaty; (bez) šiat; (k) šatám; (vidím) šaty; (o) šatách; (so) šatami;

šatky p.
šaty


šatný p.
šaty


šatôčky p.
šaty


šatový p.
šaty


šaty ž pomn
1. vrchné oblečenie, odev a jeho súčasť, ktoré si človek oblieka, šatstvo: nycz nevzala, jedyne to detatko, obvynula ho do svojych syat tomčany 1572 vz; o všecko sme prissli, jako o riad vssecek, tak i o ssaty, tak i o zivnost vsecku v. lovča 1682; truhla gedna, do ktereg se ssaty wssecky pokladly krupina 1684; kdj ssaty prat chodila, na ssaffel padla a od toho padnutya geg dietya odisslo orava 1730; panny pohrbene tyelo lupeznika swych ssiat z rukama chytelo a dotud drželo, pokud ssaty nawratil a lepssy zywot zaslibyl pep 1770
o svadobné š. určené na deň sobáša: swadbu gy vdelaly a ssaty take swadebne gy kupyly bátovce 1585
2. vrchné oblečenie, ktorým sa prestiera, oblieka posteľ, lôžko:
o biele, spodné š. bielizeň: item koniecz platna, czo tku, to panne Julianne samey a gine biele ssaty czo su, to wsseczke geg s. l. 1564; ssaty bjele, ktere pozustaly, kdy mesto wogacy rabowaly, u pana Schindlera skapaly krupina 1689; umerteho wogaka len toliko w bgelich, to gest w spodnich ssatach pochowate hranovnica 1782; peravé, perové, perné š. obliečky na periny: wsseczky perne ssaty, polowyczu panne Barbore a polowyczu panne Julianne s. l. 1564; pernie šaty dcery meg ku sprawowanij sestre meg pany Anne porucam smrečany 1603 e; perowych ssyat mam na sedem postely bratislava 1667; a tak za tu zwrchu psanu utratu, totizto dwacet zlatich, tu zem naspatek pusstam swemu panu tatikowy, wzawsse k tomu gesste perne ssaty, totissto duchnu, perinu a podussku dežerice 1678; posteľné, ložné š. posteľná bielizeň, obliečky na periny: Zuzanne porauczym humjenczo a zahradku za Wahem, taktyez lozne ssaty, rgad dreweni, y ty dwa brawczeky trenčín 1594; ssaty postelne y gine, manzelke mogi prinaležegicy, ty nech ona pro sebe bez wsselikeho kamarowany wezme žilina 1670; čierne, smútkové, smutné š. smútočné šaty: ponajprw czerneg paye ssirokeg na smutkowe ssaty trynast riffow, fl 11 n. mesto n. v. 1730; kdiz umre negaki weliki pan, celi dum, wsseci sluzebnici, wsseci pratele w černe a w smutne ssati se oblikagu spr 1783
• ssaty welku krasu prinassy do czasu, k ozdobe gsau kazdemu bv 1652 šaty robia človeka; mole hryzu ssaty w truhle, ale čnosti chwála, když se chwála k čnostem zblížy, sskoda ge nemala gv 1755; in vesti mentis non est sapientia mentis: ne každy ten maudrj bywa, ktery pekne ssaty miwa se 18. st;
-ný, -ový príd k 1: o ssatnjch remeslnych; truhly dwe ssatne kob 1666; truhla ssatowa w sklepe prievidza 1778;
šatky, šatôčky [-očky, -ečky] dem k 1: Schlachta pri prepusstance gemu (učňovi) ssatočky zprawit zawazany bude p. ľupča 1696; idi do svetličky, zberajže si, zberaj te tvoje šatočky rl 17. st; mendikantuw take do osobitneho registrjku zapsati bude potreby, aby se wedelo, gsau-li hodnj dobrodinnj, mohau-li se gjm knižečki, šatkj, papjr, etc. dati bz 1749; utrowa a wydanek syrotam na ssatecžky, fl 51 n. mesto n. v. 1722; Nicolaus Csibulka timže sirotam per d 75 odezda na ssatočky prievidza 1792

šat
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) šat
G (bez) šatu
D (k) šatu
A (vidím) šat
L (o) šate
I (so) šatom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) šaty
G (bez) šatov
D (k) šatom
A (vidím) šaty
L (o) šatoch
I (so) šatmi

šaty
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) šaty rovnakej modrej farby, ako boli jej šaty , ju pozorne skúmali. „Je
G (bez) šiat podklade. Eragon si otriasol zo šiat vodu a zachvel sa od zimy. Na
D (k) šatám vode, kúpeľu, čistej bielizni, šatám , teplému jedlu, lekárskemu
A (vidím) šaty sluhom: „Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň
L (o) šatách boli oblečené v jemných dlhých šatách a zlatých topánkach. Masky mali
I (so) šatami ohňov a kŕmili ich svojimi šatami . Tak blízko majú k sebe peklo

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor