šatky p. šaty
šatný p. šaty
šatôčky p. šaty
šatový p. šaty
šaty ž pomn
1. vrchné oblečenie, odev a jeho súčasť, ktoré si človek oblieka, šatstvo: nycz nevzala, jedyne to detatko, obvynula ho do svojych syat (TOMČANY 1572 VZ); o všecko sme prissli, jako o riad vssecek, tak i o ssaty, tak i o zivnost vsecku (V. LOVČA 1682); truhla gedna, do ktereg se ssaty wssecky pokladly (KRUPINA 1684); kdj ssaty prat chodila, na ssaffel padla a od toho padnutya geg dietya odisslo (ORAVA 1730); panny pohrbene tyelo lupeznika swych ssiat z rukama chytelo a dotud drželo, pokud ssaty nawratil a lepssy zywot zaslibyl (PeP 1770)
L. svadobné š. určené na deň sobáša: swadbu gy vdelaly a ssaty take swadebne gy kupyly (BÁTOVCE 1585)
2. vrchné oblečenie, ktorým sa prestiera, oblieka posteľ, lôžko:
L. biele, spodné š. bielizeň: item koniecz platna, czo tku, to panne Julianne samey a gine biele ssaty czo su, to wsseczke geg (s. l. 1564); ssaty bjele, ktere pozustaly, kdy mesto wogacy rabowaly, u pana Schindlera skapaly (KRUPINA 1689); umerteho wogaka len toliko w bgelich, to gest w spodnich ssatach pochowate (HRANOVNICA 1782); peravé, perové, perné š. obliečky na periny: wsseczky perne ssaty, polowyczu panne Barbore a polowyczu panne Julianne (s. l. 1564); pernie šaty dcery meg ku sprawowanij sestre meg pany Anne porucam (SMREČANY 1603 E); perowych ssyat mam na sedem postely (BRATISLAVA 1667); a tak za tu zwrchu psanu utratu, totizto dwacet zlatich, tu zem naspatek pusstam swemu panu tatikowy, wzawsse k tomu gesste perne ssaty, totissto duchnu, perinu a podussku (DEŽERICE 1678); posteľné, ložné š. posteľná bielizeň, obliečky na periny: Zuzanne porauczym humjenczo a zahradku za Wahem, taktyez lozne ssaty, rgad dreweni, y ty dwa brawczeky (TRENČÍN 1594); ssaty postelne y gine, manzelke mogi prinaležegicy, ty nech ona pro sebe bez wsselikeho kamarowany wezme (ŽILINA 1670); čierne, smútkové, smutné š. smútočné šaty: ponajprw czerneg paye ssirokeg na smutkowe ssaty trynast riffow, fl 11 (N. MESTO n. V. 1730); kdiz umre negaki weliki pan, celi dum, wsseci sluzebnici, wsseci pratele w černe a w smutne ssati se oblikagu (SPr 1783)
F. ssaty welku krasu prinassy do czasu, k ozdobe gsau kazdemu (BV 1652) šaty robia človeka; mole hryzu ssaty w truhle, ale čnosti chwála, když se chwála k čnostem zblížy, sskoda ge nemala (GV 1755); in vesti mentis non est sapientia mentis: ne každy ten maudrj bywa, ktery pekne ssaty miwa (Se 18. st); -ný, -ový príd k 1: o ssatnjch remeslnych; truhly dwe ssatne (KoB 1666); truhla ssatowa w sklepe (PRIEVIDZA 1778); šatky, šatôčky [-očky, -ečky] dem k 1: Schlachta pri prepusstance gemu (učňovi) ssatočky zprawit zawazany bude (P. ĽUPČA 1696); idi do svetličky, zberajže si, zberaj te tvoje šatočky (RL 17. st); mendikantuw take do osobitneho registrjku zapsati bude potreby, aby se wedelo, gsau-li hodnj dobrodinnj, mohau-li se gjm knižečki, šatkj, papjr, etc. dati (BZ 1749); utrowa a wydanek syrotam na ssatecžky, fl 51 (N. MESTO n. V. 1722); Nicolaus Csibulka timže sirotam per d 75 odezda na ssatočky (PRIEVIDZA 1792)