šaty šiat ž. pomn.
1. vrchné oblečenie, odev: ženské, detské š.; pracovné, večerné š., hodvábne, vlnené š., dať si ušiť š.; látka na š.
2. jednodielne žen. oblečenie
● š. robia človeka človeka posudzujú podľa oblečenia;
šatový príd.: š-á látka, sukňa, zástera;
šatky -tiek, šatočky -čiek, šatôčky -čok ž. pomn. zdrob.
obliecť 1. dať na telo šatstvo al. jeho súčasť; takto pokryť niekoho (op. vyzliecť) • zastaráv. al. expr.: odieť • odiať • nadieť • nadiať: obliecť, odieť si kabát; teplo obliecť, nadieť dieťa; obliekli, odiali sa do slávnostného • hovor. vziať si: dnes si vezmem iné šaty • expr.: natiahnuť • navliecť • prehodiť (obyč. v rýchlosti, nedbanlivo a pod.): natiahla, navliekla, prehodila si župan a vyzrela von • fraz. expr. pohádzať šaty na seba • kniž.: priodieť • priodiať: priodiali nevestu do bieleho • naobliekať • zababušiť (teplo obliecť): naobliekať si dva svetre; zababušiť sa do vlniaka • vyobliekať • vystrojiť • pristrojiť • ustrojiť (pekne, slávnostne obliecť): do kostola všetky deti vyobliekala, vystrojila, ustrojila • expr. vymódiť (módne obliecť) • poobliekať • zastaráv. al. expr.: poodievať • ponadievať (postupne, viacerých): poobliekala deti do vetroviek
2. hovor. zaopatriť šatstvom, postarať sa niekomu o oblečenie • zaobliecť: musí obliecť, zaobliecť celú rodinu • zašatiť • ošatiť: deti treba lepšie zašatiť, ošatiť • expr. ogabať • kniž. al. expr.: zaodieť • zaodiať
šatník 1. zásoba šiat • hovor. zastaráv. garderóba: zmodernizovať si šatník, garderóbu • šaty • šatstvo • hovor. expr.: handry • háby
2. p. skriňa
šaty súhrn predmetov z rozličného materiálu slúžiacich na pokrytie, príp. na ozdobu ľudského tela: mužské, dievčenské šaty; kúpiť si látku na šaty • oblečenie: pohodlné oblečenie • odev: nekrčivá úprava odevov • oblek (mužské šaty): sviatočný, pracovný oblek • šatstvo (rozličné druhy šiat): obchody sú plné šatstva • ošatenie (Jesenský) • zried. zašatenie (Hviezdoslav) • toaleta (dámske spoločenské šaty): plesová toaleta • róba (dámske slávnostné šaty): večerná róba • úbor (šaty obyč. s osobitným zacielením): športový, večerný úbor • kostým (dvojdielny typ ženských šiat; divadelné al. maškarné dobové šaty): historické kostýmy • smoking (mužský spoločenský oblek s vestou a lesklými chlopňami na saku) • gala • zastaráv. gála (slávnostné oblečenie): obliecť sa do gala, do gála • zastar.: šat: senátorský šat (Hviezdoslav) • ústroj (Figuli) • ustrojenie (Plávka) • zaodev (Podjavorinská) • zried. odenie (Felix) • kniž.: odedza • šata: ženská šata (Felix) • háb (Čajak) • rúcho (slávnostné obradné oblečenie): kňazské rúcho • hovor. expr.: háby • handry: kúpiť si nové háby, handry • kniž. al. hovor. expr. háv: oblečený v slávnostnom háve • hovor. pejor. zastar. šúchy (Dobšinský) • subšt. ancug (mužský oblek): v skrini má plno ancugov
p. aj šatník
šaty, šiat ž. pomn. súhrn predmetov z rozličného materiálu, ktoré slúžia na ochranu (i ozdobu) ľudského tela; oblečenie; ženské vrchné oblečenie, u mužov nohavice a kabát: detské, ženské, mužské š.; letné, zimné š.; pracovné, domáce, sviatočné, popoludňajšie, večerné š.; hodvábne. plátenné, vlnené š.; dvojdielne, kostýmové, priliehavé š.; mať roztrhané š.; kúpiť si, ušiť si nové š.; látka, hodváb na š.; Šaty robia človeka (prísl.) človeka posudzujú podľa šiat; mať š. ako uliate veľmi dobre ušité
● vyprášiť niekomu š. nabiť ho, zbiť ho; byť oblečený v Adamových šatách byť nahý;
šatový príd.: š-á látka na šaty; š-á sukňa, š-á zástera strihom pripomínajúca saty bez rukávov; zool. voš š-á (Pediculus vestimenti);
šatočky, -čiek i šatôčky, -čok i šatky, -tiek ž. pomn. zdrob. expr.
(jeden) šat; (bez) šatu; (k) šatu; (vidím) šat; (hej) šat!; (o) šate; (so) šatom;
(tri) šaty; (bez) šatov; (k) šatom; (vidím) šaty; (hej) šaty!; (o) šatoch; (so) šatmi;
(dve) šaty; (bez) šiat; (k) šatám; (vidím) šaty; (hej) šaty!; (o) šatách; (so) šatami;
šatky p. šaty
šatný p. šaty
šatôčky p. šaty
šatový p. šaty
šaty ž pomn 1. vrchné oblečenie, odev a jeho súčasť, ktoré si človek oblieka, šatstvo: nycz nevzala, jedyne to detatko, obvynula ho do svojych syat tomčany 1572 vz; o všecko sme prissli, jako o riad vssecek, tak i o ssaty, tak i o zivnost vsecku v. lovča 1682; truhla gedna, do ktereg se ssaty wssecky pokladly krupina 1684; kdj ssaty prat chodila, na ssaffel padla a od toho padnutya geg dietya odisslo orava 1730; panny pohrbene tyelo lupeznika swych ssiat z rukama chytelo a dotud drželo, pokud ssaty nawratil a lepssy zywot zaslibyl pep 1770 o svadobné š. určené na deň sobáša: swadbu gy vdelaly a ssaty take swadebne gy kupyly bátovce 1585 2. vrchné oblečenie, ktorým sa prestiera, oblieka posteľ, lôžko: o biele, spodné š. bielizeň: item koniecz platna, czo tku, to panne Julianne samey a gine biele ssaty czo su, to wsseczke geg s. l. 1564; ssaty bjele, ktere pozustaly, kdy mesto wogacy rabowaly, u pana Schindlera skapaly krupina 1689; umerteho wogaka len toliko w bgelich, to gest w spodnich ssatach pochowate hranovnica 1782; peravé, perové, perné š. obliečky na periny: wsseczky perne ssaty, polowyczu panne Barbore a polowyczu panne Julianne s. l. 1564; pernie šaty dcery meg ku sprawowanij sestre meg pany Anne porucam smrečany 1603 e; perowych ssyat mam na sedem postely bratislava 1667; a tak za tu zwrchu psanu utratu, totizto dwacet zlatich, tu zem naspatek pusstam swemu panu tatikowy, wzawsse k tomu gesste perne ssaty, totissto duchnu, perinu a podussku dežerice 1678; posteľné, ložné š. posteľná bielizeň, obliečky na periny: Zuzanne porauczym humjenczo a zahradku za Wahem, taktyez lozne ssaty, rgad dreweni, y ty dwa brawczeky trenčín 1594; ssaty postelne y gine, manzelke mogi prinaležegicy, ty nech ona pro sebe bez wsselikeho kamarowany wezme žilina 1670; čierne, smútkové, smutné š. smútočné šaty: ponajprw czerneg paye ssirokeg na smutkowe ssaty trynast riffow, fl 11 n. mesto n. v. 1730; kdiz umre negaki weliki pan, celi dum, wsseci sluzebnici, wsseci pratele w černe a w smutne ssati se oblikagu spr 1783 • ssaty welku krasu prinassy do czasu, k ozdobe gsau kazdemu bv 1652 šaty robia človeka; mole hryzu ssaty w truhle, ale čnosti chwála, když se chwála k čnostem zblížy, sskoda ge nemala gv 1755; in vesti mentis non est sapientia mentis: ne každy ten maudrj bywa, ktery pekne ssaty miwa se 18. st; -ný, -ový príd k 1: o ssatnjch remeslnych; truhly dwe ssatne kob 1666; truhla ssatowa w sklepe prievidza 1778; šatky, šatôčky [-očky, -ečky] dem k 1: Schlachta pri prepusstance gemu (učňovi) ssatočky zprawit zawazany bude p. ľupča 1696; idi do svetličky, zberajže si, zberaj te tvoje šatočky rl 17. st; mendikantuw take do osobitneho registrjku zapsati bude potreby, aby se wedelo, gsau-li hodnj dobrodinnj, mohau-li se gjm knižečki, šatkj, papjr, etc. dati bz 1749; utrowa a wydanek syrotam na ssatecžky, fl 51 n. mesto n. v. 1722; Nicolaus Csibulka timže sirotam per d 75 odezda na ssatočky prievidza 1792