Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

šaty šiat ž. pomn.

1. vrchné oblečenie, odev: ženské, detské š.; pracovné, večerné š., hodvábne, vlnené š., dať si ušiť š.; látka na š.

2. jednodielne žen. oblečenie

š. robia človeka človeka posudzujú podľa oblečenia;

šatový príd.: š-á látka, sukňa, zástera;

šatky -tiek, šatočky -čiek, šatôčky -čok ž. pomn. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
šaty šiat ž. pomn.; šatový; šatky ‑tiek ž. pomn.

šaty šiat ž. pomn.

-ty/674602±1850 1.86: substantíva ž. N pl. 55158→55012
+622
−616
cesty/5635 hodnoty/5250 aktivity/4703
+78
−81
šaty/2776 straty/2345 karty/1932→2232
+285
−327
teploty/1871 črty/1553 minúty/1463 vety/1249 aktuality/848
+107
−111
univerzity/979→824
+51
−44
kvality/721 lokality/703 pokuty/685 planéty/649 priority/625 klebety/567 cigarety/540 (444/19773)

-ty/674602±1850 1.97: substantíva ž. A pl. 73773→73736
+43
−120
šaty/9364 hodnoty/8967 aktivity/6721±4 minúty/5340 cesty/5090 črty/2829 karty/2524 straty/2033 ty/2024 kvality/1652 cigarety/1583 vety/1376 priority/1138 kapacity/808 (388/22287)

-y/8672296±14290 1.71: substantíva ž. A pl. 755512→754710
+368
−421
ruky/26296 otázky/18119 podmienky/16712 nohy/16297 hodiny/13598 služby/11632 zmeny/10310 šaty/9364 hodnoty/8967 ženy/8773 potreby/8742 myšlienky/8301 knihy/7522 sily/7510 ceny/7344 pery/6852 úlohy/6733 aktivity/6721±4 správy/5770 obavy/5762 požiadavky/5743 strany/5377 minúty/5340 noviny/5195 cesty/5090 dejiny/5014 školy/4782 chyby/4761 stopy/4732 skupiny/4725 krajiny/4627 hry/4472 rady/4290 hodinky/4285 slzy/4258 osoby/4258 formy/4020 stránky/3819 ryby/3762 topánky/3740 témy/3558 rodiny/3483 predstavy/3456 výhody/3443 spomienky/3421 voľby/3418 metódy/2986 firmy/2984 stovky/2980 hlavy/2885 desiatky/2851 potraviny/2830 črty/2829 narodeniny/2823 zmluvy/2766 príčiny/2766 poznámky/2696 zásady/2640 skúšky/2576 (5114/393704)

-y/8672296±14290 15.71: substantíva ž. N pl. 756484→755159
+1611
−1670
ženy/25521 ceny/11138 zmeny/11014 podmienky/10330 strany/9464 firmy/8424 noviny/8126 krajiny/7722 knihy/6980 skupiny/6958 otázky/6939 ruky/6901 sestry/6781 služby/6768 správy/6726 dejiny/6578 slzy/6375 myšlienky/5942 voľby/5913 osoby/5723 cesty/5635 banky/5230→5592
+0
−51
hodnoty/5250 postavy/5247 sily/5212 školy/4856 nohy/4726 aktivity/4703
+78
−81
obavy/4575 hodiny/4438 hry/4365 metódy/4145 rodiny/4107 hviezdy/3998 formy/3936 spomienky/3798 stovky/3641 požiadavky/3617 jednotky/3301 ryby/3182 rozprávky/3165 steny/3131 stopy/2983 desiatky/2944 šaty/2776 dámy/2659 farby/2586 látky/2578 poznámky/2559 pery/2506 (5973/468625)

obliecť 1. dať na telo šatstvo al. jeho súčasť; takto pokryť niekoho (op. vyzliecť) • zastaráv. al. expr.: odieťodiaťnadieťnadiať: obliecť, odieť si kabát; teplo obliecť, nadieť dieťa; obliekli, odiali sa do slávnostnéhohovor. vziať si: dnes si vezmem iné šatyexpr.: natiahnuťnavliecťprehodiť (obyč. v rýchlosti, nedbanlivo a pod.): natiahla, navliekla, prehodila si župan a vyzrela vonfraz. expr. pohádzať šaty na sebakniž.: priodieťpriodiať: priodiali nevestu do bielehonaobliekaťzababušiť (teplo obliecť): naobliekať si dva svetre; zababušiť sa do vlniakavyobliekaťvystrojiťpristrojiťustrojiť (pekne, slávnostne obliecť): do kostola všetky deti vyobliekala, vystrojila, ustrojilaexpr. vymódiť (módne obliecť) • poobliekaťzastaráv. al. expr.: poodievaťponadievať (postupne, viacerých): poobliekala deti do vetroviek

2. hovor. zaopatriť šatstvom, postarať sa niekomu o oblečenie • zaobliecť: musí obliecť, zaobliecť celú rodinuzašatiťošatiť: deti treba lepšie zašatiť, ošatiťexpr. ogabaťkniž. al. expr.: zaodieťzaodiať


šatník 1. zásoba šiat • hovor. zastaráv. garderóba: zmodernizovať si šatník, garderóbušatyšatstvohovor. expr.: handryháby

2. p. skriňa


šaty súhrn predmetov z rozličného materiálu slúžiacich na pokrytie, príp. na ozdobu ľudského tela: mužské, dievčenské šaty; kúpiť si látku na šatyoblečenie: pohodlné oblečenieodev: nekrčivá úprava odevovoblek (mužské šaty): sviatočný, pracovný oblekšatstvo (rozličné druhy šiat): obchody sú plné šatstvaošatenie (Jesenský)zried. zašatenie (Hviezdoslav)toaleta (dámske spoločenské šaty): plesová toaletaróba (dámske slávnostné šaty): večerná róbaúbor (šaty obyč. s osobitným zacielením): športový, večerný úborkostým (dvojdielny typ ženských šiat; divadelné al. maškarné dobové šaty): historické kostýmysmoking (mužský spoločenský oblek s vestou a lesklými chlopňami na saku) • galazastaráv. gála (slávnostné oblečenie): obliecť sa do gala, do gálazastar.: šat: senátorský šat (Hviezdoslav)ústroj (Figuli)ustrojenie (Plávka)zaodev (Podjavorinská)zried. odenie (Felix)kniž.: odedzašata: ženská šata (Felix)háb (Čajak)rúcho (slávnostné obradné oblečenie): kňazské rúchohovor. expr.: hábyhandry: kúpiť si nové háby, handrykniž. al. hovor. expr. háv: oblečený v slávnostnom hávehovor. pejor. zastar. šúchy (Dobšinský)subšt. ancug (mužský oblek): v skrini má plno ancugov

p. aj šatník

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

šaty, šiat ž. pomn. súhrn predmetov z rozličného materiálu, ktoré slúžia na ochranu (i ozdobu) ľudského tela; oblečenie; ženské vrchné oblečenie, u mužov nohavice a kabát: detské, ženské, mužské š.; letné, zimné š.; pracovné, domáce, sviatočné, popoludňajšie, večerné š.; hodvábne. plátenné, vlnené š.; dvojdielne, kostýmové, priliehavé š.; mať roztrhané š.; kúpiť si, ušiť si nové š.; látka, hodváb na š.; Šaty robia človeka (prísl.) človeka posudzujú podľa šiat; mať š. ako uliate veľmi dobre ušité

vyprášiť niekomu š. nabiť ho, zbiť ho; byť oblečený v Adamových šatách byť nahý;

šatový príd.: š-á látka na šaty; š-á sukňa, š-á zástera strihom pripomínajúca saty bez rukávov; zool. voš š-á (Pediculus vestimenti);

šatočky, -čiek i šatôčky, -čok i šatky, -tiek ž. pomn. zdrob. expr.

šatky p. šaty


šatný p. šaty


šatôčky p. šaty


šatový p. šaty


šaty ž pomn
1. vrchné oblečenie, odev a jeho súčasť, ktoré si človek oblieka, šatstvo: nycz nevzala, jedyne to detatko, obvynula ho do svojych syat (TOMČANY 1572 VZ); o všecko sme prissli, jako o riad vssecek, tak i o ssaty, tak i o zivnost vsecku (V. LOVČA 1682); truhla gedna, do ktereg se ssaty wssecky pokladly (KRUPINA 1684); kdj ssaty prat chodila, na ssaffel padla a od toho padnutya geg dietya odisslo (ORAVA 1730); panny pohrbene tyelo lupeznika swych ssiat z rukama chytelo a dotud drželo, pokud ssaty nawratil a lepssy zywot zaslibyl (PeP 1770)
L. svadobné š. určené na deň sobáša: swadbu gy vdelaly a ssaty take swadebne gy kupyly (BÁTOVCE 1585)
2. vrchné oblečenie, ktorým sa prestiera, oblieka posteľ, lôžko:
L. biele, spodné š. bielizeň: item koniecz platna, czo tku, to panne Julianne samey a gine biele ssaty czo su, to wsseczke geg (s. l. 1564); ssaty bjele, ktere pozustaly, kdy mesto wogacy rabowaly, u pana Schindlera skapaly (KRUPINA 1689); umerteho wogaka len toliko w bgelich, to gest w spodnich ssatach pochowate (HRANOVNICA 1782); peravé, perové, perné š. obliečky na periny: wsseczky perne ssaty, polowyczu panne Barbore a polowyczu panne Julianne (s. l. 1564); pernie šaty dcery meg ku sprawowanij sestre meg pany Anne porucam (SMREČANY 1603 E); perowych ssyat mam na sedem postely (BRATISLAVA 1667); a tak za tu zwrchu psanu utratu, totizto dwacet zlatich, tu zem naspatek pusstam swemu panu tatikowy, wzawsse k tomu gesste perne ssaty, totissto duchnu, perinu a podussku (DEŽERICE 1678); posteľné, ložné š. posteľná bielizeň, obliečky na periny: Zuzanne porauczym humjenczo a zahradku za Wahem, taktyez lozne ssaty, rgad dreweni, y ty dwa brawczeky (TRENČÍN 1594); ssaty postelne y gine, manzelke mogi prinaležegicy, ty nech ona pro sebe bez wsselikeho kamarowany wezme (ŽILINA 1670); čierne, smútkové, smutné š. smútočné šaty: ponajprw czerneg paye ssirokeg na smutkowe ssaty trynast riffow, fl 11 (N. MESTO n. V. 1730); kdiz umre negaki weliki pan, celi dum, wsseci sluzebnici, wsseci pratele w černe a w smutne ssati se oblikagu (SPr 1783)
F. ssaty welku krasu prinassy do czasu, k ozdobe gsau kazdemu (BV 1652) šaty robia človeka; mole hryzu ssaty w truhle, ale čnosti chwála, když se chwála k čnostem zblížy, sskoda ge nemala (GV 1755); in vesti mentis non est sapientia mentis: ne každy ten maudrj bywa, ktery pekne ssaty miwa (Se 18. st); -ný, -ový príd k 1: o ssatnjch remeslnych; truhly dwe ssatne (KoB 1666); truhla ssatowa w sklepe (PRIEVIDZA 1778); šatky, šatôčky [-očky, -ečky] dem k 1: Schlachta pri prepusstance gemu (učňovi) ssatočky zprawit zawazany bude (P. ĽUPČA 1696); idi do svetličky, zberajže si, zberaj te tvoje šatočky (RL 17. st); mendikantuw take do osobitneho registrjku zapsati bude potreby, aby se wedelo, gsau-li hodnj dobrodinnj, mohau-li se gjm knižečki, šatkj, papjr, etc. dati (BZ 1749); utrowa a wydanek syrotam na ssatecžky, fl 51 (N. MESTO n. V. 1722); Nicolaus Csibulka timže sirotam per d 75 odezda na ssatočky (PRIEVIDZA 1792)

šat
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) šat
G (bez) šatu
D (k) šatu
A (vidím) šat
L (o) šate
I (so) šatom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) šaty
G (bez) šatov
D (k) šatom
A (vidím) šaty
L (o) šatoch
I (so) šatmi

šaty
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) šaty rovnakej modrej farby, ako boli jej šaty , ju pozorne skúmali. „Je
G (bez) šiat podklade. Eragon si otriasol zo šiat vodu a zachvel sa od zimy. Na
D (k) šatám vode, kúpeľu, čistej bielizni, šatám , teplému jedlu, lekárskemu
A (vidím) šaty sluhom: „Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň
L (o) šatách boli oblečené v jemných dlhých šatách a zlatých topánkach. Masky mali
I (so) šatami ohňov a kŕmili ich svojimi šatami . Tak blízko majú k sebe peklo

Zvukové nahrávky niektorých slov

bielizeň a šaty a upratovať linge et habits, et
ich šiat, to je leurs robes, c'est
nádherné šaty, v slávnosti robes magnifiques, de fêtes
päťsto frankov a šiat cents francs et des habits
šatách z hnedého hodvábu robe de soie marron
teraz som vláčil svoje šaty je traînais ma robe
tisíc dvesto frankov šiat douze cents francs de robes
dosť dlho a jeho šaty assez longtemps déjà, et ses vêtements
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu