šakal -a mn. N a A -y m. šelma podobná psovi živiaca sa zväčša zdochlinami, zool. Canis aureus: vyť, zavýjať ako š.;
pren. pejor. živ. mn. -i chamtivý, dravý človek;
šakalí príd.: š. rev
šakal G a A -la pl. N a A -ly m.
šakal1 -a mn. N -y m. ‹tur < perz < ind› zool. psovitý mäsožravec rodu Canis podobný vlku, žijúci v jv. Európe, sev. Afrike a v Ázii;
šakalí príd.
šakal2 -a mn. N -i m. ‹tur < perz < ind› expr. dravý a podlý človek
šakal, -a, mn. č. -y m. šelma podobná psovi, živiaca sa zväčša zdochlinami: vyl., zavýjať ako š.; blýskať očami ako š.; byť chamtivý, dravý ako š.; zool. š. obyčajný (Canis aureus); pren. expr. Táto Kristína bola šakal, hoci zdala sa len nevinnou mačičkou. (Fig.);
šakalí, -ia, -ie príd.: š. rev