šafran -u m.
1. bielo, žlto al. fialovo kvitnúca horská bylina, bot. Crocus
2. sušené blizny tejto byliny použ. ako korenie, ako farbivo
● vzácny ako š. veľmi; niečoho je ako š-u málo;
šafranový príd.: š. olej; š-á farba žltá
šafran -nu pl. N -ny m.
šafran -u m. ‹l < arab›
1. bot. nízka jarná rastlina rodu Crocus s bielymi, žltými al. fialovými kvetmi, krókus (záhr.)
2. potrav. sušené blizny šafranu siateho používané na farbenie pokrmov, aj ako korenie;
šafranový príd.: š-á žltá;
šafranovo prísl.
šafran bielo, žlto al. fialovo kvitnúca horská bylina • krókus
šafran, -u m.
1. žlto al. fialovo kvitnúca kosatcovitá rastlina: žltý ako š.; váži to ako š. veľmi skúpo; bot. š. siaty (Crocus sativus);
2. prenikavo, prijemne voňajúce sušené hnedočerveno sfarbené blizny tejto rastliny, používané v cukrárstve. v kozmetike al. na farbenie: farbiť látky š-om; Z moku zaváňala vôňa škorice a šafranu. (Fig.);
šafranový príd.
1. vyrobený zo šafranu: š. olej;
2. farby ako šafran: š-á farba, š-é šaty;
3. vysadený šafranom: š-é záhrady;
4. záhr. Antonovka šafranová sorta jablone a jabĺk
šafran [ša-, še-, šo-] m, šafranina [ša-, še-] ž, šafraninie [ša-, še-; -ie, -í] m arab/tur/lat 1. fialovo kvitnúca kosatcovitá bylina bot Crocus: o ssaffranu aneb sseffraninj potrebne gest sprawu učyniti, aby lyde mohly k wolniegssy žywnostj prygiti (KORYČANY 1560); Ragczane musyli dawati panu Podmaniczkemu owes a ssaffran, kdi chteli czo brati w Sucheg doline (P. BYSTRICA 1576); ssaffran srdce posilňuge y obweseluge, hlipnost wzbuzuge (MT 17. st); kdož gj šaffran, wesel bywa, zemdlene vdy zsyluge, srdce, gatra naprawuge (MBF 1721); crocus: sseffran (AS 1728); crocus: ssaffrán (KS 1763) L. š. divoký, planý bot požlt farbiarsky Carthamus tinctorius: cricus: ssafrán planý (VTL 1679); hermodactylus: ssafráň dywoky; ephemerum colchicum: ssafrán diwoky; atractytis cartamus: plany ssafrán (KS 1763) 2. cibuľka tejto rastliny: ia som sadywal ssefran nebosstykowy Bakalarowy (TRENČÍN 1613); tento mesicz se ssaffrany magj sadyt (IVANOVCE 1638); šefran chce mat dobru, trossku hlinatu zem, kazdi stwrti rok ma bit presazowany; sefran sadya do zemi teg, w ktereg bola cibula (PR 18. st) 3. sušené blizny tejto rastliny používané ako korenie, farbivo, ap.; šafranová vôňa, farba: tehdaž Pawlowiczcze za dwa loty korenj, za ssefran, zazvor d 16 (ŽILINA 1586); drahe korenj su pepr, ďumbyer, ssefran (KoB 1666); ga som kramarka, ze wsseligakim towarom kupčim, predawam zelezo, korenje, zazwor, sseffran a wsseligake gine kramske wecy (MiK 18. st); -ny, -ový [ša-, še-] príd k 1, k 3: týkajúci sa šafranu, šafranovej, žltej farby; chuti: zluta ma ssefranowu barwu (KoB 1666); kdy woda zem prikrila, techdy bilost wznassj se nad černostu, kdy pak aer hore gest, techdy ssaffranneg ffarby bywa a kdy ohen panuge, techdy bywa čerwene (OCh 17. st); barwy ssaffranoweg, wune lybeg (HL 17. st); croceus: ssaffrané barwy (WU 1750); cholerikus, ten ma barwu ssefranowu w twari y na čele (GV 1755); crocatus: ssaffránny; croceatus: ssafranowég bárwi; croceus: ssaffránoweg bárwi et žluty (KS 1763); (ľudia) čtwrteho radu ssefranowe barwy užjwatyi magj (PT 1796); -ek dem: crocus: ssaffránek (PD 18. st)
šefran p. šafran