šťava -y štiav ž.
1. tekutá súčasť rastlinných al. živočíšnych orgánov: repná, stromová, žalúdková š.
2. nápoj z rastlinných plodov: malinová, paradajková, pomarančová š.
3. tekutina vznikajúca pri dusení mäsa al. zeleniny: dusiť sa vo vlastnej š-e i fraz. uzavierať sa s vlastnými problémami;
šťavička -y -čiek ž. zdrob. expr.
šťava -vy štiav ž.
elektrina energia vyvolaná vzájomným pôsobením a pohybom častíc hmoty • hovor. elektrika: prístroj poháňaný elektrinou, elektrikou • hovor. prúd: vypnúť prúd • slang. šťava
šťava 1. tekutina obsiahnutá v rozličných častiach rastlín, najmä v plodoch, obyč. vylisovaná a pripravená na použitie: šťava z citróna, z mrkvy • džús (hustejšia ovocná al. zeleninová šťava): pomarančový, paradajkový džús • miazga • anat. lymfa (šťava prúdiaca v rastlinných cievach) • subšt. zaft
2. p. elektrina
šťava, -y, štiav ž.
1. tekutina tvoriaca väčší diel, súčasť živočíšnych al. rastlinných organizmov: zažívacia, tráviaca š.; žalúdočná, črevná š.; repná š., š. stromov; pren. š. života, ľudská š. krv; ľadová š. zeme (Jil.) studená voda; pren. bás. Pije kalich naplnený šťavou z bolehlavu (Vaj.) trápi sa, trpí.
2. tekutina vylisovaná z ovocných plodov upravená s cukrom ako sirup: malinová, ríbezľová, višňová š.; piť š-u, vyrábať ovocné š-y;
3. tekutina vznikajúca pri dusení mäsa al. zeleniny: š. z dusenej hovädziny; kuch. dusiť sa, variť sa vo vlastnej šťave;
pren. obmedzovať sa na úzky okruh vlastných problémov, ťažkostí, záujmov ap.;
šťavička, -y, -čiek, zried. i štiavka, -y, -vok ž. zdrob. expr.
šťava ž 1. miazga, šťava: hypocystidia: hypocystowa sstiáwa (TT 1745) 2. miazga v orgánoch: medullula: maly tuk, mléč, sstiawa; medulla: tuk, ssťawa (KS 1763) 3. prírodná kyslá minerálna voda: acidula: kyselá woda, ssťawa, kyselka (KS 1763);