šťava, -y, štiav ž.
1. tekutina tvoriaca väčší diel, súčasť živočíšnych al. rastlinných organizmov: zažívacia, tráviaca š.; žalúdočná, črevná š.; repná š., š. stromov; pren. š. života, ľudská š. krv; ľadová š. zeme (Jil.) studená voda; pren. bás. Pije kalich naplnený šťavou z bolehlavu (Vaj.) trápi sa, trpí.
2. tekutina vylisovaná z ovocných plodov upravená s cukrom ako sirup: malinová, ríbezľová, višňová š.; piť š-u, vyrábať ovocné š-y;
3. tekutina vznikajúca pri dusení mäsa al. zeleniny: š. z dusenej hovädziny; kuch. dusiť sa, variť sa vo vlastnej šťave;
pren. obmedzovať sa na úzky okruh vlastných problémov, ťažkostí, záujmov ap.;
šťavička, -y, -čiek, zried. i štiavka, -y, -vok ž. zdrob. expr.