šťastný príd.
1. majúci pocit maximálnej spokojnosti a radosti; naplnený šťastím, oplývajúci šťastím, šťastlivý: š. človek, š-á mládez; š. otec, š-á matka, š-í milenci;
2. majúci úspech, zdar; sprevádzaný šťastím, úspešný: opustené ženy, závidiace svojim v láske šťastnejším priateľkám (Zúb.);
3. ktorý je prejavom, vyjadrením, výrazom šťastia: š. úsmev, smiech, š. plač, vzlyk;
4. dobrý, dobre sformovaný, sformulovaný, premyslený ap.; vydarený, úspešný: š-á myšlienka, š-é rozhodnutie, š. návrh; Šťastný názov knižky ju predáva. (Taj.)
● má š-ú ruku o ľuďoch, ktorí mávajú vo všetkom úspech;
5. prinášajúci úspech, zdar, šťastie, priaznivý: š-á náhoda, š-á hodina, š. deň; š-á protekcia (Vám.); Veril vo svoju šťastnú hviezdu. (Tomašč.)
● narodil sa na š-ej planéte o ľuďoch, ktorí mávajú vo vsetkom úspech;
6. prebiehajúci v šťastí, v radosti, v maximálnej spokojnosti, plný šťastia, príjemný, radostný: š-é chvíle, š-é dni, š-é časy; š-é manželstvo, š. rodinný život; Šťastnú cestu! Tá oslava patrí Róze, ktorá má dnes svoj šťastný večer. (Ráz.);
šťastne prísl.
1. s pocitom radosti, šťastia: usmiať sa, zasmiať sa, smiať sa š.; Bude sa šťastne žiť u nás. (Fr. Kráľ) [Krista] sa šťastne otriasla. (Urb.)
2. bez nehody, bez pohromy, s úspechom, vydarene: Šťastne vyšli z ulíc spleti. (Šteinh.) Šťastne sa vyhol neprirodzenosti. (Vlč.)
3. hovor. expr. ako sa dalo očakávať; naozaj, skutočne: Mal proces, ktorý i šťastne prehral. (Kuk.) Štep mu šťastne zlomili. (Tim.)