šťastlivý príd. šťastný (význ. 1 – 4): š. človek, š-á náhoda; š. nový rok! želanie;
šťastlivo prísl.: š. sa usmievať, š. prísť do cieľa
štastlivý príd.
1. majúci pocit maximálnej spokojnosti a radosti, naplnený šťastím, oplývajúci šťastím, šťastný: š. človek, š-é pokolenie; š-í rodičia, š-í snúbenci;
2. majúci úspech, zdar, sprevádzaný šťastím, úspešný: Pavo bol zaťom šťastlivého výhercu. (Heč.)
3. ktorý je prejavom, vyjadrením, výrazom šťastia: š. plač, vzlyk;
4. dobrý, dobre sformovaný, sformulovaný, premyslený ap.; vydarený, úspešný: š. nápad, š-á myšlienka;
5. prinášajúci úspech, zdar, šťastie, priaznivý: š. deň; Tá hviezda, čo padla do Horoňovho srdca, bola šťastlivá hviezda štátu Illinois. (Jil.)
6. prebiehajúci v šťastí, v radosti, v maximálnej spokojnosti, plný šťastia, prijemný, radostný: [Deputácia] tlmočila šťastlivé sviatky. (Heč.) Šťastlivé dobré ráno vinšujem všetkým vospolok. (Zúb.);
šťastlivo prísl.
1. s pocitom radosti, šťastia, šťastne: Obrovský boh sa šťastlivo usmieval zlatým okom. (Jil.)
2. bez nehody, bez pohromy, s úspechom, vydarene, úspešne: [Ivan] dopratal sestry šťastlivo na parník. (Kuk.) Bár by sme vojnu šťastlivo prežili. (Pláv.)
3. hovor. expr. ako sa dalo očakávať, naozaj, skutočne: Partia trvala šťastlivo do rána. (Ráz.)