Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
na nešťastie, zried. pís. i nanešťastie čast. vyjadruje ľútosť, poľutovanie nad niečím, bohužiaľ
na šťastie, pís. i našťastie čast. vyjadruje spokojnosť hovoriaceho s nejakou skutočnosťou, chvalabohu: Ale, našťastie, tetka ju zavčasu rukou zachytila. (Švant.) Našťastie ktosi klope. (Gab.)
nešťastie, -a str.
1. nešťastná príhoda, udalosť, nehoda: zaviniť, zapríčiniť n., zabrániť n-iu, stalo sa, prihodilo sa (mu) n., zastihlo (postihlo, stihlo) ho n.; (autá) ženú sa na miesto nešťastia (Tat.); čaká ho n. stane sa mu, navštívilo, stretlo ho n. zastihlo, stalo sa mu
● stáť, vyzerať ap. ako hromádka (kôpka) n-ia o biedne vyzerajúcom človeku al. niekoľkých ľuďoch; na nešťastie na veľkú škodu, bohužiaľ: Na moje nešťastie hasiči mali ples. (Jes.); šťastie v n-í o nehode, ktorá nemala tragický koniec; Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch (prísl.) postihne vždy človeka. Nešťastie nechodí (nikdy) samo (prísl.) po jednej nehode často nasleduje druhá.
2. nepriaznivé, zlé položenie, nepriaznivý stav, zlý životný údel, utrpenie, trápenie: doniesť, priviesť niekoho do n-ia, prísť, dostať sa do n-ia; tešiť sa, radovať sa z n-ia niekoho; národné n. (Škult.); Ty pokladáš za toľké nešťastie vydať dcéru do môjho domu? (Kuk.); expr. Akoby sa na Janka navalila hora nešťastia (Mor.) veľké trápenie.
● hotové n. skutočná, naozajstná pohroma; v šťastí i (aj) v n-í za každých okolností, vždy; Ach, ty moje nešťastie, — pomyslela si Jonáška (Laz.) o človeku, ktorý spôsobuje trápenie
šťastie, -ia str.
1. priaznivá zhoda okolností, priaznivá udalosť, zdar, úspech: mať (veľké, hovor. expr. pekelné, z pekla) š., nemať š.; usmialo sa na neho š., stretlo ho š., opustilo ho (ju, ich) š.; prepásť si, stratiť š.; skúsiť, skúšať, pokúšať, hľadať š. usilovať sa o dosiahnutie niečoho; š. mu (jej, im) žičí, praje; sprevádza ho (ju, ich) š. o častom, trvalom úspechu; možno to, treba to pokladať za š. za úspech; piť, vypiť si na š. niekoho; slepé š. náhodný, nečakaný úspech; Má viac šťastia ako rozumu. (úsl.)
● kniž. S kým mám to šťastie? zdvorilostná formula pri začatí rozhovoru s neznámou osobou, výzva, aby sa predstavila. Dnes máme na seba šťastie pri opätovnom al. viacnásobnom stretnutí s niekým; š. v nešťastí o nehode, ktorá nemala tragický koniec; Každý je kováčom svojho šťastia (prísl.) každý je strojcom svojho osudu, života. Mnoho (veľa) š.! pozdrav, želanie vyslovované pri rozchode; v predikatívnych výrazoch al. ako vložka šťastie, na (veľké, moje, jeho ap.) šťastie (novšie pís. i našťastie) hodnotí kladne, s uspokojením nejakú skutočnosť; stojí často v mennom prísudku hlavnej vety, ktorou sa hodnotí obsah vedľajšej vety (= dobre, chvalabohu): Šťastie, že mali ešte z toho dobrého chleba, čo otec priniesol. (Zúb.) Povala preč, okná preč, ešte šťastie, že to bolo v lete. (Taj.) Rana je veľká, ale mozog na šťastie nie je zasiahnutý. (Ráz.) Na jej šťastie bola pri nej jej podarená dcéra. (Jégé) Na veľké šťastie bolo to auto uhoľnej spoločnosti. (Tomašč.)
2. stav, pocit maximálnej spokojnosti, vyrovnanosti, radosti, blaha: osobné, ľudské, životné, rodinné, materské š.; veľké, opojné, závratné š.; stratené š.; kaziť, kaliť, pokaziť niekomu š.; dávať, rozdávať š.; žiariť, rozplývať sa, prekypovať š-ím, dusiť sa od š-ia, byť na vrchole š-ia, byť spitý, opitý š-ím; expr. ty moje š. milovaná bytosť, miláčik; obetovať niekomu svoje š. obetovať sa pre niekoho; Jankovi sa ide srdiečko rozskočiť od šťastia. (Ráz.-Mart.) Z vás len tak svieti šťastie. (Vaj.)
3. šťastné pomery, okolnosti: Masy zhodili veko kapitalizmu, vykročili na slnce, aby si strojili šťastie. (Fab.); v š-í i nešťastí za každých okolností;
4. hovor. možnosť vydaja, partia: Zľakol sa, že sa mi doma trafí druhé šťastie. Tak mi dal slovo. (Kuk.) Dievča je súce, dnes-zajtra sa jej môže nadhodiť šťastie. (Vans.);
šťastíčko, -a str. zdrob. expr.