Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nanešťastie, pís. i na nešťastie čast. vyj. poľutovanie, sklamanie ap., (bohu)žiaľ: n. sme prišli neskoro


našťastie, pís. i na šťastie čast. vyj. uspokojenie, chvalabohu: n. nič zlé sa nestalo


nešťastie -ia s.

1. príhoda so zlým zakončením, tragická udalosť, nehoda: železničné n., prihodilo sa mu n., zaviniť n. (v doprave)

2. zlé položenie, zlý údel, trápenie: pomáhať ľuďom v n-í, prenasleduje ho n.

dostať sa, prísť do n-ia

stáť, vyzerať ako kopa, kôpka, hŕba n-ia strápene; šťastie v n-í; šťastie v hre, n. v láske; n. nechodí po horách, ale po ľuďoch; n. (nikdy) nechodí samo;

na nešťastie → nanešťastie


šťastie

I. -ia s.

1. stav, pocit úplnej spokojnosti, blaha: osobné, rodinné š., hľadať š., žiariť š-ím, byť na vrchole š-ia

2. priaznivá zhoda okolností, úspech: mať (veľké) š., š. mu žičí

expr.: sprostý, hlúpy má š. šťastie býva náhodné, nezaslúžené; mať sprosté, hlúpe š. nezaslúžené; mať z pekla š. veľké; veľa š-ia! pozdrav, želanie; š. v nešťastí kritická situácia s dobrým koncom; na š. → našťastie; odvážnemu š. praje; každý je kováčom svojho š-ia strojcom; š. sa naňho usmialo mal šťastie

II. vetná prísl. vyj. kladné hodnotenie (deja): š., že sa nič nestalo;

na šťastie → našťastie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nanešťastie, na nešťastie čast.
našťastie, na šťastie čast.
nešťastie ‑ia ‑í s.
šťastie ‑ia s.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chvalabohu vyjadruje uspokojenie, radosť nad niečím • chválapánubohuvďakabohunašťastie, pís. i na šťastie: chvalabohu, chválapánubohu, vďakabohu, nič sa nestalo; našťastie sme nikoho nestretliďakovať Bohu: ďakovať Bohu, prišli ste včaszried. bohuchvála (Rázus)


kalamita nepriaznivý stav spôsobený nečakaným nedostatkom al. prebytkom niečoho • pohroma: snehová kalamita, pohromanešťastie: pomáhať ľuďom v nešťastízmätokchaos: spôsobiť zmätok, chaos v zásobovaní

p. aj katastrofa


katastrofa neočakávaná udalosť so zlým zakončením • pohroma: živelná katastrofa, pohromanešťastie: železničné nešťastiedráma: prežiť drámutragédia: rodinná tragédiaranaúder: strata matky bola preňho veľká ranakalamita (nepriaznivá situácia vyvolaná živelným al. iným zásahom): snehová kalamitakarambol (zrážka dopravných prostriedkov): na ceste sa stal veľký karambolspúšť: hurikán spôsobil spúšťhovor. dopustenie: zažil hotové dopustenieexpr. pliagakniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštíveniekniž. apokalypsa: apokalypsa vojnykniž. kataklizma


nanešťastie p. žiaľ2


našťastie p. chvalabohu


žiaľ2 vyjadruje poľutovanie, ľútosť, sklamanie • žiaľbohubohužiaľ: žiaľ, žiaľbohu, nikto mu neprišiel na pomoc; bohužiaľ, zásoby sa už minulinanešťastie, pís. i na nešťastie: nanešťastie boli tam aj jeho rodičiaškoda: škoda, mali ste sa ponáhľaťfraz. ľutujem: ľutujem, prišli ste neskorofraz. nič sa nedá robiť: nič sa nedá robiť, budete musieť prísť zajtra

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

na nešťastie, zried. pís. i nanešťastie čast. vyjadruje ľútosť, poľutovanie nad niečím, bohužiaľ


na šťastie, pís. i našťastie čast. vyjadruje spokojnosť hovoriaceho s nejakou skutočnosťou, chvalabohu: Ale, našťastie, tetka ju zavčasu rukou zachytila. (Švant.) Našťastie ktosi klope. (Gab.)


nešťastie, -a str.

1. nešťastná príhoda, udalosť, nehoda: zaviniť, zapríčiniť n., zabrániť n-iu, stalo sa, prihodilo sa (mu) n., zastihlo (postihlo, stihlo) ho n.; (autá) ženú sa na miesto nešťastia (Tat.); čaká ho n. stane sa mu, navštívilo, stretlo ho n. zastihlo, stalo sa mu

stáť, vyzerať ap. ako hromádka (kôpka) n-ia o biedne vyzerajúcom človeku al. niekoľkých ľuďoch; na nešťastie na veľkú škodu, bohužiaľ: Na moje nešťastie hasiči mali ples. (Jes.); šťastie v n-í o nehode, ktorá nemala tragický koniec; Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch (prísl.) postihne vždy človeka. Nešťastie nechodí (nikdy) samo (prísl.) po jednej nehode často nasleduje druhá.

2. nepriaznivé, zlé položenie, nepriaznivý stav, zlý životný údel, utrpenie, trápenie: doniesť, priviesť niekoho do n-ia, prísť, dostať sa do n-ia; tešiť sa, radovať sa z n-ia niekoho; národné n. (Škult.); Ty pokladáš za toľké nešťastie vydať dcéru do môjho domu? (Kuk.); expr. Akoby sa na Janka navalila hora nešťastia (Mor.) veľké trápenie.

hotové n. skutočná, naozajstná pohroma; v šťastí i (aj) v n-í za každých okolností, vždy; Ach, ty moje nešťastie, — pomyslela si Jonáška (Laz.) o človeku, ktorý spôsobuje trápenie


šťastie, -ia str.

1. priaznivá zhoda okolností, priaznivá udalosť, zdar, úspech: mať (veľké, hovor. expr. pekelné, z pekla) š., nemať š.; usmialo sa na neho š., stretlo ho š., opustilo ho (ju, ich) š.; prepásť si, stratiť š.; skúsiť, skúšať, pokúšať, hľadať š. usilovať sa o dosiahnutie niečoho; š. mu (jej, im) žičí, praje; sprevádza ho (ju, ich) š. o častom, trvalom úspechu; možno to, treba to pokladať za š. za úspech; piť, vypiť si na š. niekoho; slepé š. náhodný, nečakaný úspech; viac šťastia ako rozumu. (úsl.)

kniž. S kým mám to šťastie? zdvorilostná formula pri začatí rozhovoru s neznámou osobou, výzva, aby sa predstavila. Dnes máme na seba šťastie pri opätovnom al. viacnásobnom stretnutí s niekým; š. v nešťastí o nehode, ktorá nemala tragický koniec; Každý je kováčom svojho šťastia (prísl.) každý je strojcom svojho osudu, života. Mnoho (veľa) š.! pozdrav, želanie vyslovované pri rozchode; v predikatívnych výrazoch al. ako vložka šťastie, na (veľké, moje, jeho ap.) šťastie (novšie pís. i našťastie) hodnotí kladne, s uspokojením nejakú skutočnosť; stojí často v mennom prísudku hlavnej vety, ktorou sa hodnotí obsah vedľajšej vety (= dobre, chvalabohu): Šťastie, že mali ešte z toho dobrého chleba, čo otec priniesol. (Zúb.) Povala preč, okná preč, ešte šťastie, že to bolo v lete. (Taj.) Rana je veľká, ale mozog na šťastie nie je zasiahnutý. (Ráz.) Na jej šťastie bola pri nej jej podarená dcéra. (Jégé) Na veľké šťastie bolo to auto uhoľnej spoločnosti. (Tomašč.)

2. stav, pocit maximálnej spokojnosti, vyrovnanosti, radosti, blaha: osobné, ľudské, životné, rodinné, materské š.; veľké, opojné, závratné š.; stratené š.; kaziť, kaliť, pokaziť niekomu š.; dávať, rozdávať š.; žiariť, rozplývať sa, prekypovať š-ím, dusiť sa od š-ia, byť na vrchole š-ia, byť spitý, opitý š-ím; expr. ty moje š. milovaná bytosť, miláčik; obetovať niekomu svoje š. obetovať sa pre niekoho; Jankovi sa ide srdiečko rozskočiť od šťastia. (Ráz.-Mart.) Z vás len tak svieti šťastie. (Vaj.)

3. šťastné pomery, okolnosti: Masy zhodili veko kapitalizmu, vykročili na slnce, aby si strojili šťastie. (Fab.); v š-í i nešťastí za každých okolností;

4. hovor. možnosť vydaja, partia: Zľakol sa, že sa mi doma trafí druhé šťastie. Tak mi dal slovo. (Kuk.) Dievča je súce, dnes-zajtra sa jej môže nadhodiť šťastie. (Vans.);

šťastíčko, -a str. zdrob. expr.

Morfologický analyzátor

nešťastie podstatné meno, stredný rod

(jedno) nešťastie; (bez) nešťastia; (k) nešťastiu; (vidím) nešťastie; (o) nešťastí; (s) nešťastím;

(štyri) nešťastia; (bez) nešťastí; (k) nešťastiam; (vidím) nešťastia; (o) nešťastiach; (s) nešťastiami;


šťastena podstatné meno, ženský rod

(jedna) šťastena; (bez) šťasteny; (k) šťastene; (vidím) šťastenu; (o) šťastene; (so) šťastenou;

(štyri) šťasteny; (bez) šťastien; (k) šťastenám; (vidím) šťasteny; (o) šťastenách; (so) šťastenami;


šťastie podstatné meno, stredný rod

(jedno) šťastie; (bez) šťastia; (k) šťastiu; (vidím) šťastie; (o) šťastí; (so) šťastím;

(dve) šťastia; (bez) šťastí; (k) šťastiam; (vidím) šťastia; (o) šťastiach; (so) šťastiami;

šťastie [šťa-, šča-, šte- šče-; -í] s
1. priaznivá zhoda okolností, priaznivá udalosť, úspech: Timoteus po swem witestwi powedal: To sem ya a ne Pan Buch anebo sstesti spuosobilo tc 1631; sors: sstesty as 1728; fortuna prospera: dobre ssťástj; felicitas in re militari: dobre ssťastj bogowné; fors: ssťástj ks 1763; laska gestit grunt a zaklad štestj lidskeho hranovnica 18. st
• sstesty gest wrtkawe bv 1652; chceš-li štesti v práci míti, hlediž od Boha začíti sin 1678; (človek) sam swogho sstesti kowačz gest d. strehová 1679 každý je strojcom svojho šťastia, osudu
2. želanie všetkého najlepšieho, pozdrav: zdraví i sčestí V. M. prali bychme na dlúhe časy s. l. 1529 e; zdrawy y sstesti, k tomu pozehnany boskeho V. M. wynssowaty neprestawam m. s. ján 1608; wsseckym sstestj winssug kob 1666
3. stav, pocit úplnej spokojnosti, blaha: res secundae: dobre ssťasti ks 1763; rozpustilim lydom, ktery w urade, w hodnosty neb w sscasti zapominagu na Boha mik 18. st; jest lidské omámení, mnohému šťastí prekážka s. l. 18. st e

Zvukové nahrávky niektorých slov

našťastie: →speex →vorbis
nešťastie: →speex →vorbis
šťastie: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor