Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma hssjV subst

šťastie

I. -ia s.

1. stav, pocit úplnej spokojnosti, blaha: osobné, rodinné š., hľadať š., žiariť š-ím, byť na vrchole š-ia

2. priaznivá zhoda okolností, úspech: mať (veľké) š., š. mu žičí

expr.: sprostý, hlúpy má š. šťastie býva náhodné, nezaslúžené; mať sprosté, hlúpe š. nezaslúžené; mať z pekla š. veľké; veľa š-ia! pozdrav, želanie; š. v nešťastí kritická situácia s dobrým koncom; na š. → našťastie; odvážnemu š. praje; každý je kováčom svojho š-ia strojcom; š. sa naňho usmialo mal šťastie

II. vetná prísl. vyj. kladné hodnotenie (deja): š., že sa nič nestalo;

na šťastie → našťastie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
našťastie, na šťastie čast.
šťastie ‑ia s.

našťastie, pís. i na šťastie čast. ▶ vyjadruje uspokojenie, radosť nad niečím; syn. chvalabohu; op. nanešťastie, na nešťastie: n. všetko dobre dopadlo; n. sa nikto nezranil; požiar sa n. nerozšíril; n., už mu je lepšie; Pootočila som sa a pokĺzla. No na šťastie ešte zavčasu som sa zachytila o kôl v plote. [K. Lászlová]; Diaľnica bola v noci našťastie pomerne prázdna, inak by bol počet obetí mnohonásobne vyšší. [Sme 1998]

chvalabohu vyjadruje uspokojenie, radosť nad niečím • chválapánubohuvďakabohunašťastie, pís. i na šťastie: chvalabohu, chválapánubohu, vďakabohu, nič sa nestalo; našťastie sme nikoho nestretliďakovať Bohu: ďakovať Bohu, prišli ste včaszried. bohuchvála (Rázus)


šťastie 1. stav, pocit maximálnej spokojnosti, vyrovnanosti, radosti: materské šťastie, žiariť šťastímblaho: usmievať sa blahomblaženosť: výraz blaženosti v tváripožehnanie: práca je preňho požehnanímzastar. blahoslavenstvo: chvíle blahoslavenstva (Alexy)

2. priaznivá zhoda okolností: nemať šťastie pri ženách; opustilo ho šťastieúspechzdar: želať niekomu veľa úspechov, veľa zdaruhovor. terno: To bolo terno!slang. štigro


úspech kladný výsledok činnosti, úsilia: životný, umelecký, medzinárodný úspech; hra mala u divákov úspechzdar: zdar podujatia; želať niekomu veľa zdarutriumf (veľký úspech): sláviť triumfšťastie (priaznivá zhoda okolností): mať veľké šťastiehovor. terno: To je terno!

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

na šťastie, pís. i našťastie čast. vyjadruje spokojnosť hovoriaceho s nejakou skutočnosťou, chvalabohu: Ale, našťastie, tetka ju zavčasu rukou zachytila. (Švant.) Našťastie ktosi klope. (Gab.)


šťastie, -ia str.

1. priaznivá zhoda okolností, priaznivá udalosť, zdar, úspech: mať (veľké, hovor. expr. pekelné, z pekla) š., nemať š.; usmialo sa na neho š., stretlo ho š., opustilo ho (ju, ich) š.; prepásť si, stratiť š.; skúsiť, skúšať, pokúšať, hľadať š. usilovať sa o dosiahnutie niečoho; š. mu (jej, im) žičí, praje; sprevádza ho (ju, ich) š. o častom, trvalom úspechu; možno to, treba to pokladať za š. za úspech; piť, vypiť si na š. niekoho; slepé š. náhodný, nečakaný úspech; viac šťastia ako rozumu. (úsl.)

kniž. S kým mám to šťastie? zdvorilostná formula pri začatí rozhovoru s neznámou osobou, výzva, aby sa predstavila. Dnes máme na seba šťastie pri opätovnom al. viacnásobnom stretnutí s niekým; š. v nešťastí o nehode, ktorá nemala tragický koniec; Každý je kováčom svojho šťastia (prísl.) každý je strojcom svojho osudu, života. Mnoho (veľa) š.! pozdrav, želanie vyslovované pri rozchode; v predikatívnych výrazoch al. ako vložka šťastie, na (veľké, moje, jeho ap.) šťastie (novšie pís. i našťastie) hodnotí kladne, s uspokojením nejakú skutočnosť; stojí často v mennom prísudku hlavnej vety, ktorou sa hodnotí obsah vedľajšej vety (= dobre, chvalabohu): Šťastie, že mali ešte z toho dobrého chleba, čo otec priniesol. (Zúb.) Povala preč, okná preč, ešte šťastie, že to bolo v lete. (Taj.) Rana je veľká, ale mozog na šťastie nie je zasiahnutý. (Ráz.) Na jej šťastie bola pri nej jej podarená dcéra. (Jégé) Na veľké šťastie bolo to auto uhoľnej spoločnosti. (Tomašč.)

2. stav, pocit maximálnej spokojnosti, vyrovnanosti, radosti, blaha: osobné, ľudské, životné, rodinné, materské š.; veľké, opojné, závratné š.; stratené š.; kaziť, kaliť, pokaziť niekomu š.; dávať, rozdávať š.; žiariť, rozplývať sa, prekypovať š-ím, dusiť sa od š-ia, byť na vrchole š-ia, byť spitý, opitý š-ím; expr. ty moje š. milovaná bytosť, miláčik; obetovať niekomu svoje š. obetovať sa pre niekoho; Jankovi sa ide srdiečko rozskočiť od šťastia. (Ráz.-Mart.) Z vás len tak svieti šťastie. (Vaj.)

3. šťastné pomery, okolnosti: Masy zhodili veko kapitalizmu, vykročili na slnce, aby si strojili šťastie. (Fab.); v š-í i nešťastí za každých okolností;

4. hovor. možnosť vydaja, partia: Zľakol sa, že sa mi doma trafí druhé šťastie. Tak mi dal slovo. (Kuk.) Dievča je súce, dnes-zajtra sa jej môže nadhodiť šťastie. (Vans.);

šťastíčko, -a str. zdrob. expr.

Morfologický analyzátor

šťastie podstatné meno, stredný rod

(jedno) šťastie; (bez) šťastia; (k) šťastiu; (vidím) šťastie; (o) šťastí; (so) šťastím;

(dve) šťastia; (bez) šťastí; (k) šťastiam; (vidím) šťastia; (o) šťastiach; (so) šťastiami;

šťastie [šťa-, šča-, šte- šče-; -í] s
1. priaznivá zhoda okolností, priaznivá udalosť, úspech: Timoteus po swem witestwi powedal: To sem ya a ne Pan Buch anebo sstesti spuosobilo tc 1631; sors: sstesty as 1728; fortuna prospera: dobre ssťástj; felicitas in re militari: dobre ssťastj bogowné; fors: ssťástj ks 1763; laska gestit grunt a zaklad štestj lidskeho hranovnica 18. st
• sstesty gest wrtkawe bv 1652; chceš-li štesti v práci míti, hlediž od Boha začíti sin 1678; (človek) sam swogho sstesti kowačz gest d. strehová 1679 každý je strojcom svojho šťastia, osudu
2. želanie všetkého najlepšieho, pozdrav: zdraví i sčestí V. M. prali bychme na dlúhe časy s. l. 1529 e; zdrawy y sstesti, k tomu pozehnany boskeho V. M. wynssowaty neprestawam m. s. ján 1608; wsseckym sstestj winssug kob 1666
3. stav, pocit úplnej spokojnosti, blaha: res secundae: dobre ssťasti ks 1763; rozpustilim lydom, ktery w urade, w hodnosty neb w sscasti zapominagu na Boha mik 18. st; jest lidské omámení, mnohému šťastí prekážka s. l. 18. st e

šťastie
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) šťastie
G (bez) šťastia
D (k) šťastiu
A (vidím) šťastie
L (o) šťastí
I (so) šťastím
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) šťastia
G (bez) šťastí
D (k) šťastiam
A (vidím) šťastia
L (o) šťastiach
I (so) šťastiami

Zvukové nahrávky niektorých slov

šťastie: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor