Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

na šťastie, pís. i našťastie čast. vyjadruje spokojnosť hovoriaceho s nejakou skutočnosťou, chvalabohu: Ale, našťastie, tetka ju zavčasu rukou zachytila. (Švant.) Našťastie ktosi klope. (Gab.)


šťastie, -ia str.

1. priaznivá zhoda okolností, priaznivá udalosť, zdar, úspech: mať (veľké, hovor. expr. pekelné, z pekla) š., nemať š.; usmialo sa na neho š., stretlo ho š., opustilo ho (ju, ich) š.; prepásť si, stratiť š.; skúsiť, skúšať, pokúšať, hľadať š. usilovať sa o dosiahnutie niečoho; š. mu (jej, im) žičí, praje; sprevádza ho (ju, ich) š. o častom, trvalom úspechu; možno to, treba to pokladať za š. za úspech; piť, vypiť si na š. niekoho; slepé š. náhodný, nečakaný úspech; viac šťastia ako rozumu. (úsl.)

kniž. S kým mám to šťastie? zdvorilostná formula pri začatí rozhovoru s neznámou osobou, výzva, aby sa predstavila. Dnes máme na seba šťastie pri opätovnom al. viacnásobnom stretnutí s niekým; š. v nešťastí o nehode, ktorá nemala tragický koniec; Každý je kováčom svojho šťastia (prísl.) každý je strojcom svojho osudu, života. Mnoho (veľa) š.! pozdrav, želanie vyslovované pri rozchode; v predikatívnych výrazoch al. ako vložka šťastie, na (veľké, moje, jeho ap.) šťastie (novšie pís. i našťastie) hodnotí kladne, s uspokojením nejakú skutočnosť; stojí často v mennom prísudku hlavnej vety, ktorou sa hodnotí obsah vedľajšej vety (= dobre, chvalabohu): Šťastie, že mali ešte z toho dobrého chleba, čo otec priniesol. (Zúb.) Povala preč, okná preč, ešte šťastie, že to bolo v lete. (Taj.) Rana je veľká, ale mozog na šťastie nie je zasiahnutý. (Ráz.) Na jej šťastie bola pri nej jej podarená dcéra. (Jégé) Na veľké šťastie bolo to auto uhoľnej spoločnosti. (Tomašč.)

2. stav, pocit maximálnej spokojnosti, vyrovnanosti, radosti, blaha: osobné, ľudské, životné, rodinné, materské š.; veľké, opojné, závratné š.; stratené š.; kaziť, kaliť, pokaziť niekomu š.; dávať, rozdávať š.; žiariť, rozplývať sa, prekypovať š-ím, dusiť sa od š-ia, byť na vrchole š-ia, byť spitý, opitý š-ím; expr. ty moje š. milovaná bytosť, miláčik; obetovať niekomu svoje š. obetovať sa pre niekoho; Jankovi sa ide srdiečko rozskočiť od šťastia. (Ráz.-Mart.) Z vás len tak svieti šťastie. (Vaj.)

3. šťastné pomery, okolnosti: Masy zhodili veko kapitalizmu, vykročili na slnce, aby si strojili šťastie. (Fab.); v š-í i nešťastí za každých okolností;

4. hovor. možnosť vydaja, partia: Zľakol sa, že sa mi doma trafí druhé šťastie. Tak mi dal slovo. (Kuk.) Dievča je súce, dnes-zajtra sa jej môže nadhodiť šťastie. (Vans.);

šťastíčko, -a str. zdrob. expr.

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu