šťať -í -ia nedok. hrub. močiť (význ. 3)
šťať ští štia šti! šťal štiac štiaci šťanie nedok.
močiť 1. dávať na istý čas do nejakej tekutiny • máčať: močil, máčal si nohy vo vode • namáčať: namáčali ľan • kúpať (močiť v liečivom roztoku): kúpala si oči v harmančekovom odvare
2. vylučovať moč • vyprázdňovať sa (o tekutých výlučkoch) • det. cikať: dieťa močilo, vyprázdňovalo sa, cikalo do nočníka • ísť na malú potrebu • expr.: pišať • síkať • šmochtať • hrub. šťať • nár.: čúrať • cúrať • štud. slang. odmocňovať sa
3. p. rosiť 1, vlhčiť
šťať p. močiť 2
šťať, ští, štia nedok. vulg. močiť
šťať ndk močiť: pigakowe opily plugj, blugj, sstya (KoB 1666); circummingo: okolo sstjm, obssčáwám; mingo: močjm, sstjm (KS 1763); krawa ssty, kdiž gu dogy (HK 18. st); meiere: ssťati (PD 18. st); spraw geden uský hrantyk a kazde rano sscži donho (NV 18. st) L. šťacia nádobka nočník: matella: sstjcy nadobka (LD 18. st)