šťúr -a mn. N a A -y m. škorpión
šťúr G a A -ra pl. N a A -ry m.
škorpión chrobák, ktorý má chvostovú časť zakončenú jedovatým hrotom • šťúr (neodb.): uštipnutý škorpiónom, šťúrom
šťúr p. škorpión
ščúr p. šťúr
štír p. šťúr
šťúrový p. šťúr
šťúr [šťúr, ščúr], čes štír m bodavý článkonožec tmavohnedej farby z triedy pavúkovitých zool škorpión Euscorpius, Buthus: scorpius, scorpio: sstir, scorpion (VTL 1679); scorpio: ssťúr et gedowaty čérw (KS 1763); czap gest take ptak aegyptsky, ktery hady a ssčury žere (MC 18. st); pozorug na ssťuri, mrawénce, moli (BlR 18. st); pren: židowe, gako negaci ssturowe, když skrze carodelnika začítani biwagu ussi si z chwostem zapchawagu, taky y oni uczinili (MS 1758); zawist ukrutnemu zwiratu prirownawa swaty Basilius, gini pak slepemu sstiru (SJ 18. st); -ový príd: chelae: rakowe klepeta, item ssťúrowé klepeta; ictus scorpionis: ssťurowé pohrjzenj (KS 1763)