Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV subst

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

šíry1 príd. rozprestierajúci sa doširoka, priestranný, rozľahlý, široký: š. svet, kraj, š-e more;

šíro prísl.

šíry2 šír ž. pomn. hovor. postroj na kone

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
šíry (široký); šíro prísl.
šíry šír ž. pomn. (postroj)

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

otvorený 1. ktorý je z hľadiska prístupu, vstupu zbavený prekážok (op. uzavretý, zavretý) • voľný • nehatený: otvorená, voľná cesta; nehatený, voľný priebeh rokovania • neobmedzený • slobodný (op. zamedzený, ohraničený): mať k moru neobmedzený, slobodný prístup • nekrytý (bez krytiny, strechy a pod.): otvorený, nekrytý koč; nekrytá veranda • široký • ďaleký • šíry (bez prekážok, ktoré by obmedzovali, zmenšovali a pod. istý priestor): otvorený, široký priestor; otvorený, ďaleký výhľad; otvorená, široká samohláska a; vyplávať na otvorené, šíre more • prístupný (otvorený pre návštevníkov): park je prístupný aj vo večerných hodinách • expr.: rozdrapený • rozďavený • kniž. rozjatrený • nár. rozjedený (o rane)

2. p. nevyriešený 3. p. priamy 2, srdečný, úprimný 1 4. p. verejný 2, zjavný

postroj výstroj ťažných al. jazdeckých zvierat • hovor. šíry: volský, konský postroj, volské, konské šíry • nár. štverne

priestranný zaujímajúci veľký priestor • priestorný: priestranný, priestorný dvor • veľký (o byte, izbe a pod.; op. malý, úzky, tesný) • rozľahlý • rozložitý: rozľahlé, rozložité nádvorie zámku • široký • šíry • rozsiahly (rozprestierajúci sa doširoka): široký, šíry oceán; šíre, rozsiahle pláne

rozľahlý rozprestierajúci sa na veľkej ploche, zaberajúci veľký priestor • rozložitý • rozložený (rozľahlý a obyč. aj zložito členený, usporiadaný): rozľahlé, rozložité vrchy; rozložité, rozložené pohorie, pozemky • rozsiahly • rozmerný: rozsiahle roviny, rozmerný priestor • priestranný • priestorný (rozprestierajúci sa na veľkom, obyč. otvorenom priestore) • široký • šíry: priestranný, priestorný, široký, šíry oceán • hovor. expr. rozťahaný • zried. obšírny

p. aj široký 2, priestranný

rozsiahly 1. zaberajúci veľkú plochu, veľký priestor (op. malý) • rozľahlý • veľkoplošný: rozsiahle, rozľahlé, veľkoplošné plantáže • veľký • rozmerný (majúci veľké rozmery; obyč. dĺžku a šírku): veľké, rozmerné pozemky • priestranný • priestorný: priestranné, priestorné továrenské haly • široký • šíry • expr. šírošíry: široké, šíre, šírošíre roviny

p. aj nekonečný, široký 2

2. veľký rozsahom, objemom, množstvom, počtom a pod. • obsiahly: rozsiahle, obsiahle dielo (op. malé) • obšírny • obsažný (majúci široký záber a rozsah): obšírna, obsažná správa (op. stručná) • veľký • rozvetvený: veľké geologické zbierky, rozvetvená rodina, rozvetvené záujmy • objemný: objemné zväzky románu • rozmerný: rozmerné škody • široký: široká otázka, široký problém

p. aj podrobný

široký 1. ktorý má veľkú šírku, väčšiu oproti normálnej, bežnej, žiadanej a pod. (op. úzky) • rozložitý • rozložený • mohutný: široké, rozložité plecia; široká, rozložená, mohutná hruď • veľký • voľný (širší ako je potrebné; op. malý, úzky, tesný): kabát mi je v pleciach široký, veľký; sukňa je jej v páse voľná • plantavý: široké, plantavé nohavice • expr.: rozčapený • rozcapený • rozčapnutý • rozčapírený • rozčľapený • rozčľapnutý • rozpleštený • roztľapčený • roztľapkaný (roztiahnutý do šírky): rozčapený, rozčľapnutý nos • expr.: preširoký (veľmi široký) • priširoký (príliš široký)

2. ktorý sa rozprestiera na veľkej ploche (v horizontálnej rovine) • šíry: široké, šíre roviny; lode vyplávajú na šíre more • rozsiahly • rozľahlý • priestranný: rozsiahly, rozľahlý, priestranný modrý oceán • otvorený • nekonečný • bezhraničný (nemajúci konca kraja): nemohla sa vynadívať na otvorený, nekonečný, bezhraničný priestor (op. uzavretý, ohraničený) • expr.: šírošíry • širokánsky • širočizný (veľmi široký): šírošíre, širokánske, širočizné diaľavy • hovor. expr. rozťahaný (široký a dlhý): rozťahaná dedina, rozťahaný kraj • panoramatický (zahŕňajúci širokú krajinu): naskytol sa mu krásny panoramatický pohľad

3. p. veľký 1, obšírny 1, všeobecný 1

šíry1 p. široký 2, rozsiahly 1

šíry2 p. postroj

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

šíre p. šíry2

šíry1 príd. rozprestierajúci sa na všetky strany, priestranný, rozsiahly, rozľahlý: š. svet, š. kraj, š. obzor, š-a rovina, š-a púšť, š-e pole, š-e more, š-e nebo;

šíro prísl. bás.: Pod ním [Velehradom] šíro v jasnom úslní skvie sa Veliká Morava. (Botto)

šíry2, šír ž. (nár. i šíry i šíre, -ov m.) hovor. postroj na kone: Počúva, ako zvonia blanciere na konských šírach. (Ráz.-Mart.) Kočiši vešali na kone zimušné šíry s veselými hrkálkami. (Kuk.)

Morfologický analyzátor

šíry podstatné meno, ženský rod

(dve) šíry; (bez) šír; (k) šíram; (vidím) šíry; (o) šírach; (so) šírami;

šíry prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) šíry; (bez) šíreho; (k) šíremu; (vidím) šíreho; (o) šírom; (so) šírym;

(štyria) šíri; (bez) šírych; (k) šírym; (vidím) šírych; (o) šírych; (so) šírymi;


(jeden) šírejší; (bez) šírejšieho; (k) šírejšiemu; (vidím) šírejšieho; (o) šírejšom; (so) šírejším;

(traja) šírejší; (bez) šírejších; (k) šírejším; (vidím) šírejších; (o) šírejších; (so) šírejšími;


(jeden) najšírejší; (bez) najšírejšieho; (k) najšírejšiemu; (vidím) najšírejšieho; (o) najšírejšom; (s) najšírejším;

(dvaja) najšírejší; (bez) najšírejších; (k) najšírejším; (vidím) najšírejších; (o) najšírejších; (s) najšírejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) šíry; (bez) šíreho; (k) šíremu; (vidím) šíry; (o) šírom; (so) šírym;

(dva) šíre; (bez) šírych; (k) šírym; (vidím) šíre; (o) šírych; (so) šírymi;


(jeden) šírejší; (bez) šírejšieho; (k) šírejšiemu; (vidím) šírejší; (o) šírejšom; (so) šírejším;

(štyri) šírejšie; (bez) šírejších; (k) šírejším; (vidím) šírejšie; (o) šírejších; (so) šírejšími;


(jeden) najšírejší; (bez) najšírejšieho; (k) najšírejšiemu; (vidím) najšírejší; (o) najšírejšom; (s) najšírejším;

(štyri) najšírejšie; (bez) najšírejších; (k) najšírejším; (vidím) najšírejšie; (o) najšírejších; (s) najšírejšími;


ženský rod

(jedna) šíra; (bez) šírej; (k) šírej; (vidím) šíru; (o) šírej; (so) šírou;

(dve) šíre; (bez) šírych; (k) šírym; (vidím) šíre; (o) šírych; (so) šírymi;


(jedna) šírejšia; (bez) šírejšej; (k) šírejšej; (vidím) šírejšiu; (o) šírejšej; (so) šírejšou;

(tri) šírejšie; (bez) šírejších; (k) šírejším; (vidím) šírejšie; (o) šírejších; (so) šírejšími;


(jedna) najšírejšia; (bez) najšírejšej; (k) najšírejšej; (vidím) najšírejšiu; (o) najšírejšej; (s) najšírejšou;

(dve) najšírejšie; (bez) najšírejších; (k) najšírejším; (vidím) najšírejšie; (o) najšírejších; (s) najšírejšími;


stredný rod

(jedno) šíre; (bez) šíreho; (k) šíremu; (vidím) šíre; (o) šírom; (so) šírym;

(tri) šíre; (bez) šírych; (k) šírym; (vidím) šíre; (o) šírych; (so) šírymi;


(jedno) šírejšie; (bez) šírejšieho; (k) šírejšiemu; (vidím) šírejšie; (o) šírejšom; (so) šírejším;

(tri) šírejšie; (bez) šírejších; (k) šírejším; (vidím) šírejšie; (o) šírejších; (so) šírejšími;


(jedno) najšírejšie; (bez) najšírejšieho; (k) najšírejšiemu; (vidím) najšírejšie; (o) najšírejšom; (s) najšírejším;

(tri) najšírejšie; (bez) najšírejších; (k) najšírejším; (vidím) najšírejšie; (o) najšírejších; (s) najšírejšími;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000*.

šíry príd rozsiahly, rozľahlý, priestranný: v šírém poli na Podolí, stojí Bělhrad murovaný hp 1596; (zem) nekde rowna, gako ssjre pole a rowina kob 1666; (:howado:) w stagi skoreg zdechne, nežli na ssírem poly škd 1775; w šírem poli hruška stojí, vršek sa jej zelená ad 18. st
o pod š-m nebom vonku w uherskég kragině guž gest tá zakoreněná zwjklost a obyčeg, že pod ssýrým nebem seno a krmu státi nechagu škd 1775;
-o, -e prísl: a tak ssire gich postaw od gedna druheho bratislava 1772; kteri se kun nazad neb napred sstragchuge, nediw se tomu, udeleg mu z kruhu potkowu z okruhlimi presskami, protoze sebe skoki kun w noci dotika, y bude se bati, bude ssire chodity rg 18. st;
šírosť ž šírka, širokosť: ma se wimeratj tolkj plac, gak na zdlžnost, tak take na ssirost sučany 1677; ssirost (pytle) wedla swogeg sprawedlnosti aby mali krupina 1755; kdežto zdlužnost zustala gedne, gak druheg stránky rowná, ssjrost pak na patnast lachtorou se wydelila hybe 1797

šíry ž pomn nem konský postroj: dal sem za syry na ctyry kone geden par ze wsseckim remenom, druhy par bes remena s. l. 1653; tri konye sucze troge siry sološnica 1710

Paradigmy podstatných mien

šíry
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) šíry
G (bez) šír
D (k) šíram
A (vidím) šíry
L (o) šírach
I (so) šírami

Zvukové nahrávky niektorých slov

šíry: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a po šírom svete ≈ a po šírém světě
Arnoštkom do šíreho sveta ≈ Arnoštkem do širého světa
a volal v šíre ≈ a volal v šíré
báť na šírom svete ≈ na širém světě bát
celom šírom svete nevidel ≈ celém širém světě neviděl
prázdniny v šírom svete ≈ prázdniny v širém světě
šírom Sherwoodskom lese mu ≈ širém Sherwoodském lese mu
v šírom svete a ≈ v širém světě a
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a na šíre more ≈ and the open sea
a na šírom mori ≈ and in high seas
a šíry, bol ako ≈ and vast, was like
A v tom šírom ≈ And in this vast
a zamieril na šíre ≈ and headed for open
ďaleko na šírom mori ≈ far out at sea
ďaleko na šírom mori ≈ far out to sea
preletu nad šírym morom ≈ flyover the high seas
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor