šíp -a/-u m.
1. strela s hrotom vystreľovaná z luku: jedovatý, indiánsky š.;
pren. š. hnevu, lásky
2. hovor. šípová ruža
● letieť ako š. rýchlo;
šípový príd.: š. ker, š-á ruža;
šípik -a m. zdrob.
šípový -vá -vé príd.
šípový1 p. šíp1;
šípový2 p. šíp2
šíp1, -a/-u m. strela na jednom konci zaostrená, na druhom opatrená stabilizátorom z peria, vystreľovaná z luku: otravný š.; jedovatý š.; indiánsky š.; namieriť na niekoho š.; vystreliť š.; pren. Ranné slnce strieľa ružové šípy (Ráz.-Mart.) lúče; letieť ako (vystrelený). šíp veľmi rýchlo sa pohybovať, veľmi rýchlo bežať; pren. bás.: š. pohľadu pohľad (obyč. hnevlivý, nenávistný); š-y hnevu hnev
● kniž. š. Amora, Amorove šípy láska;
šípový1 príd.: š. tvar podobný šípu; š-é ozubenie tvaru šípu;
šípik1, -a m. zdrob. expr.
šíp2, -a/-u m. hovor. plano rastúca ruža, šípová ruža: Bolo to tak koncom jari, keď šípy u nás kvitnú. (Švant.)
● hovor. Kto sa topí, šípa sa lapá (porek.) v bezvýchodiskovej, zúfalej situácii je akýkoľvek prostriedok na záchranu dobrý;
šípový2 príd.: š. ker, š. kvet, š-á ruža;
šípik2, -a m. zdrob. expr.