šíp -a/-u m.
1. strela s hrotom vystreľovaná z luku: jedovatý, indiánsky š.;
pren. š. hnevu, lásky
2. hovor. šípová ruža
● letieť ako š. rýchlo;
šípový príd.: š. ker, š-á ruža;
šípik -a m. zdrob.
šíp šípu/šípa pl. N šípy m.
ruža krovitá ostnatá rastlina s voňavými kvetmi: kytica bielych ruží • hovor. šíp (šípová ruža) • hovor. šípovník (ker šípovej ruže)
strela 1. priebojná súčasť náboja, predmet, ktorý po vystrelení vyletí zo strelnej zbrane a ktorý má zasiahnuť cieľ: strela z pištole • guľka: guľka zasiahla kosť • guľa: delová guľa • projektil (kovová súčiastka náboja): projektil pušky • šrapnel (delová strela, ktorá sa roztrhne pred dopadom): výbuch šrapnela • torpédo (vojenská strela s vlastným pohonom): zasiahnuť loď torpédom • hovor. patrón: slepý patrón • šíp (strela s hrotom vystreľovaná z luku): jedovatý šíp
2. (pri loptových hrách, hokeji) lopta, puk usmernený na bránku kopnutím, hodením, úderom: vyslať tvrdú strelu • hovor. rana: chytiť prudkú ranu • hovor. expr. šupa: to bola šupa
3. p. výstrel
šíp 1. p. strela 1 2. p. ruža
šíp1, -a/-u m. strela na jednom konci zaostrená, na druhom opatrená stabilizátorom z peria, vystreľovaná z luku: otravný š.; jedovatý š.; indiánsky š.; namieriť na niekoho š.; vystreliť š.; pren. Ranné slnce strieľa ružové šípy (Ráz.-Mart.) lúče; letieť ako (vystrelený). šíp veľmi rýchlo sa pohybovať, veľmi rýchlo bežať; pren. bás.: š. pohľadu pohľad (obyč. hnevlivý, nenávistný); š-y hnevu hnev
● kniž. š. Amora, Amorove šípy láska;
šípový1 príd.: š. tvar podobný šípu; š-é ozubenie tvaru šípu;
šípik1, -a m. zdrob. expr.
šíp2, -a/-u m. hovor. plano rastúca ruža, šípová ruža: Bolo to tak koncom jari, keď šípy u nás kvitnú. (Švant.)
● hovor. Kto sa topí, šípa sa lapá (porek.) v bezvýchodiskovej, zúfalej situácii je akýkoľvek prostriedok na záchranu dobrý;
šípový2 príd.: š. ker, š. kvet, š-á ruža;
šípik2, -a m. zdrob. expr.
šíp m 1. strela s hrotom, vystreľovaná z kuše: strilel na neg šipama, ale každy šip zaseky spatkem se gest obratil; kdyby se y howado dotklo hory, budet ukamenowano aneb ssipem prostreleno (Le 1730); take kdo by až na smrt ranen byl aneb w sobe šyp mel anebo železo negake, ten py tu wodu (KLe 1740); catapulta: ssýp napjnacy kusse (WU 1750); comarus: ssyp; falcaria: weliky ssip (KS 1763); Ismahelity meli pak pri sobe puzdrá, ssypi s strelkámi naplnené (VP 1764); sagitta: ssyp, strela (GrP 1771); x. pren abichme mohli zniesti wssečki ssipi ohniwe, diabelske, yakožto su zle domneni o Panu Bohu, bezpečnost a gine podobne (TC 1631) hriechy, priestupky; pro hrichi a neprawosti nasse tisicne, zle hnewu Boskeho ssipi aneb strielki nas ranegu a proti nam bogugu (MS 1749) Boží trest F. gako ssip wstreleni do massa w stehne, tak gest slowo v brisse blazna (SP 1696) ako bolesť, utrpenie 2. plano rastúca ruža bot Rosa canina ruža šípová: v tej zahradce ništ neni, ej, len jeden šíp voňavý (RL 16. st); uverila, nevolná, tiskla se mezi šíp a trní, ale kdiž k moru prijdúc videla, že nikto krem nás dvuch tam nebude, v plač, v krik, rúk lámaní sa pustila (BR 1785) 3. šípová halúzka: ssibag ho (koňa) ze ssipom, s takym omladom, čo gednoho roku wyrastel (HK 18. st); na stromich wjceg se naleza listu, nežli owotcy a na ssype wjceg gest trny, nežly ruže (CS 18. st); x. pren pros od Boha, aby ti z mnohimi ssypami a s trnmi welikych uskosti zahradil cestu (CDu 18. st) ťažkosťami, prekážkami; -ový, -ny príd k 2: za prikopu gest ssipowy koren (TRENČÍN 1693); co by to za koruna byla, trnowa-li, čili s ssjpoweho neb malinoweho drjwy spletena? (SP 1696); ssipowa ruža oprchla a newelmy bude dobre kwitnut pre welike sucho (PREČÍN 1702); trognasobne take bily metly, z kterjma P. Kristus sslahan bil, gedny bily ssjpowe a trnowe, druhe remenne, trety železne (N. ZÁMKY 1757); comarus: ssypowé drewo (KS 1763); tulipani společnstwy (!) ginich kwetow nemilugj biti, negmileg rostu w teg zemi, w ktereg pred rokom rostla šipna ruže (PR 18. st)