škót -a m. hovor. pejor. lakomec, skupáň, žgrloš
škót -ta pl. N -ti m. (lakomec, skupáň)
Škót -ta pl. N -ti m. (obyvateľ Škótska)
škót -a m. ‹VM› hovor. expr. prehnane šetrný al. lakomý človek, žgrloš, držgroš (podľa vlastnosti tradične pripisovanej Škótom)
lakomec kto lipne na majetku al. kto sa nerád o niečo delí • expr. žgrloš: ten lakomec, žgrloš nepustí ani groš • žgrľo • expr.: hladoš • škrečok • nár. žgrgoň (Urbánek) • expr.: žujo (Hronský) • pejor.: skupáň • držgroš • skuhroš • skuhrák • skuhravec • skuhroň • pažravec • vlkolak • pejor. zried.: skývražník • škrhliak • skrbloš • skrbec • skuhráň • hovor. expr.: škót • škrob: nebuď škót a oferuj čosi • ziskuchtivec (kto sa zameriava na získanie majetku) • expr.: hrabivec • chamtivec • mamonár: ziskuchtivec, mamonár v obchode nepozná brata • expr.: vydriduch • vydrigroš • hrabáč • hraboš • pachtivec
škót p. lakomec
Škót, -a m. príslušník škótskeho národa;
pren. hovor. pejor. škót skúpy, lakomý človek, žgrloš;
Škótka, -y, -tok ž.;
škótsky príd.: š. národ;
Škótsko, -a str. súčasť Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na severe Veľkej Británie