švík -a m. šev (význ. 1, 2): dvojitý, úzky š.; lingv. morfematický š.;
švíkový príd.;
švíček -čka m. zdrob. expr.
spoj 1. čo vznikne pri spájaní dvoch al. viacerých prvkov • spojenie: skrutkový spoj, skrutkové spojenie • šev • švík (miesto, kde sa niečo spája): oceľové rúry sú bez švov; švíky na pančuchách
2. styk medzi dvoma miestami umožňovaný verejnou dopravou, dopravou správ, informácií • spojenie: železničný, autobusový spoj, železničné, autobusové spojenie; diaľkový, drôtový spoj, diaľkové, drôtové spojenie • linka: letecká linka
3. p. trať 2
šev 1. spojenie niečoho (obyč. urobené šitím); rozhranie niečoho • švík: šev na nohaviciach, rozpárať švík; anat. lebečný šev; lingv. švík zloženého slova
2. p. spoj 1
švík p. šev 1
šev, šva m.
1. spojenie niečoho urobené šitím: dvojitý, ozdobný š.; š. na pančuche, na šatách; pančuchy bez švov; mať š. na líci, na čele;
2. miesto, v ktorom sa niečo tesne dotýka, spája: š. rúry; anat. čelový, lebečný š. miesto, v ktorom zapadajú do seba lebečné kosti svojimi nerovnými okrajmi;
švík, -a i švíček, -čka m. zdrob. expr. lingv. morfematický i morfemický švík rozhranie morfém; pren. š-y polí, roličiek polia, role rozdelené na veľmi úzke pásy;
švový príd. k 2: tech. š-é zváranie
švík, -a m.
1. spojenie niečoho urobené šitím: dvojitý š.;
2. miesto, v ktorom sa niečo tesne dotýka, spája: lingv. morfematický i morfemický š. rozhranie morfém;
švíček, čka m. zdrob. expr.: pren. š-y polí, roličiek polia, role rozdelené na veľmi úzke pásy
(jeden) švík; (bez) švíka; (k) švíku; (vidím) švík; (hej) švík!; (o) švíku; (so) švíkom;
(dva) švíky; (bez) švíkov; (k) švíkom; (vidím) švíky; (hej) švíky!; (o) švíkoch; (so) švíkmi;
švík m 1. spojenie zošitím, šev: miela Marina gednu plachtu z reczami s platna piekneho domacziho z malim ssuikem skalica 1676; sary z dwoma sswyky brezno 1701 2. miesto, v ktorom sa niečo tesne dotýka, spája: Svabik Imro, bajuzy počerne, ktere sswik hnedky pod nosom rozdeluje poniky 1785