šev, šva m.
1. spojenie niečoho urobené šitím: dvojitý, ozdobný š.; š. na pančuche, na šatách; pančuchy bez švov; mať š. na líci, na čele;
2. miesto, v ktorom sa niečo tesne dotýka, spája: š. rúry; anat. čelový, lebečný š. miesto, v ktorom zapadajú do seba lebečné kosti svojimi nerovnými okrajmi;
švík, -a i švíček, -čka m. zdrob. expr. lingv. morfematický i morfemický švík rozhranie morfém; pren. š-y polí, roličiek polia, role rozdelené na veľmi úzke pásy;
švový príd. k 2: tech. š-é zváranie
švík, -a m.
1. spojenie niečoho urobené šitím: dvojitý š.;
2. miesto, v ktorom sa niečo tesne dotýka, spája: lingv. morfematický i morfemický š. rozhranie morfém;
švíček, čka m. zdrob. expr.: pren. š-y polí, roličiek polia, role rozdelené na veľmi úzke pásy