šváb -a mn. N a A -y m. veľký čierny hmyz živiaci sa odpadkami z jedál ap., zool. Blatta: zo škár vyliezli š-y
● je ako š. dotieravý; zaliezť ako š. dobre sa skryť
šváb -a m. ‹n› zool. rovnakokrídly hmyz z rodu Blatta s mäkkými krovkami al. bez krídel, škodiaci v komorách, v pekárňach, pivovaroch a i.: hubiť š-y
● schádzajú sa ako š-y (na pivo); otrávený ako š.; mať š-a na mozgu byť hlúpy, pojašený; mať znepokojujúce myšlienky
Šváb, -a, mn. č. -i m. príslušník jedného z hornonemeckých kmeňov;
pejor. Nemec vôbec;
Švábka, -y, -bok ž.;
švábsky príd.: š-e mestá
šváb, -a, mn. č. -y m. druh veľkého čierneho hmyzu žijúceho v domácnostiach, pekárňach ap., živiaceho sa odpadkami z jedál: má v byte š-y; zool. š. obyčajný (Blatta orientalis)
● hovor. zaliezť ako š. stratiť sa, dobre sa ukryť, skryť; š. mu (jej, im) vŕta v mozgu usilovne o niečom premýšľa (-ajú), niečo ho (ju, ich) trápi; je ako š. dotieravý
(jeden) šváb; (bez) švába; (k) švábovi; (vidím) švába; (hej) šváb!; (o) švábovi; (so) švábom;
(dva) šváby; (bez) švábov; (k) švábom; (vidím) šváby; (hej) šváby!; (o) šváboch; (so) švábmi;
šváb1 m nem hmyz žijúci v domácnostiach, živiaci sa prevažne odpadkami zool Blatta: sswabi od arsenicum s popolom mgessanim wihinu bd 1768; blatta: sswab, knihi žere gu 1794; insecta s odpolu twrdými kridelcý, genž se w domech zdržugj, sswáby rečene pr 18. st P atpn Giryk Sswab p. ľupča 1536
šváb 2 m nem síra: sol, lyadek, antimonium, sirka, sswab, wlchkosti rudnye se zowu kob 1666; masná a smolowá zem gest takowá, která se k paliwu potrebowat muže, gako gest torf, zemský balzam, nafta rečenj, zemský oleg, smola, sýrka aneb sswab a ambra bd 1768