šuster -tra m. hovor. zastar. obuvník;
šusterský, šustrovský príd.
šuster [-t-] -tra pl. N -tri m.
šuster -tra m. ‹n› hovor. zastar. obuvník
obuvník odborník, ktorý vyrába al. opravuje obuv • zastar. švec • hovor. zastar. šuster: zaniesť si topánky obuvníkovi, šustrovi • zastar. krpčiar (v minulosti výrobca krpcov) • zastar. príštipkár (v minulosti obuvník opravujúci obuv)
šuster p. obuvník
šuster, -tra m. niž. hovor. obuvník: Šuster šije čižmy. (Fel.);
šusterský i šustrovský príd.: š. majster, tovariš, učeň, š-á dielňa;
šustrík, -a, mn. č. -ci m. zdrob. expr.;
šustrisko, -a str. i m. zvel. expr.
šuster m nem kto vyrába obuv, obuvník: po hodyech v ssustera pracowala taže fatenska (SPIŠ 1724); Thomas Varholy, zenaty messtian a ssuster (PREŠOV 1784); -ka ž: Katrina v ssusterkj miwala y Andrassom towaristwo (SPIŠ 1724); -ský príd: Andreas Baranovsky, slobodny ssustersky towariss maly, na wandruwku odessel; syn Franciscus, učen ssustersky (PREŠOV 1784); šusterstvo s šustrovské remeslo: Josephus Malinszky, slobodny, učj se ssusterstwo w meste (PREŠOV 1784) P. atpn Jacobus Schuster (v B. Bystrici 1526); Ondrey Ssustr (v Ružomberku 1565)