šupák -a mn. -ci m. hovor. pejor. trhan (význ. 1), tulák (význ. 1), otrhanec;
pren. neporiadne oblečený človek;
šupácky príd. i prísl.: š-e spôsoby; š. oblečený
šupák p. tulák, trhan 1
trhan 1. pejor. otrhaný človek • pejor.: otrhanec • šklban • ošklbanec • handrár • handroš (Rázus) • tulák • vandrák (často v nadávkach) • hovor. pejor. šupák
2. p. chudák 2
tulák človek, ktorý nemá stále bydlisko a často ani stále zamestnanie • bludár: tulák, bludár bez domova • expr. vandrovník: žiť ako vandrovník • pejor. vandrák • hovor. pejor.: vagabund • obšitník • obšitoš • šupák • šupas • zastar.: svetár (Podjavorinská) • sveták (Švantner) • hovor. zastar.: šupasník • apač • subšt. čavargoš
šupák1, -a, mn. č. -y m. rakúsko-uhorský strieborný peniaz malej hodnoty: Zlatý striebra pozostával z troch cvendžavých šupákov. (Lask.)
šupák2, -a, mn. č. -ci m. hovor. pejor. tulák, otrhanec;
pren. zle, neporiadne oblečený človek
(jeden) šupák; (bez) šupáka; (k) šupákovi; (vidím) šupáka; (hej) šupák!; (o) šupákovi; (so) šupákom;
(štyria) šupáci; (bez) šupákov; (k) šupákom; (vidím) šupákov; (hej) šupáci!; (o) šupákoch; (so) šupákmi;