šuba -y šúb ž. (dlhší) voľný (kožušinový) kabát bez rukávov: ovčia š., krátka š.;
šubka -y -biek ž. zdrob.
šuba -y ž. ‹n, maď < arab› dlhší kožušinový kabát bez rukávov
kabát súčasť vrchného odevu, ktorý kryje driek a ruky • plášť: trištvrťový kabát, plášť; plášť do dažďa • zvrchník (vrchný dlhý kabát): obliecť si zvrchník • jarník (kabát nosený na jar a v jeseni) • zimník (kabát nosený v zime) • redingot (dlhý mužský kabát) • trenčkot (nepremokavý kabát) • pelerína (voľne splývajúci kabát bez rukávov): poštárska pelerína • pláštenka (kabát z tenkej, obyč. nepremokavej látky): igelitová pláštenka • kepeň (dlhý kabát bez rukávov): lekársky kepeň • kaftan (dlhý orientálny kabát) • chalát (dlhý voľný kabát): brokátový chalát • šuba • šubica (dlhší voľný, obyč. kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šuba, šubica • hubertus (kabát z chlpatej vlnenej látky) • kazajka (ľahký kabát do pása) • paleto (voľný trištvrťový kabát) • zastar. prevlečník (dlhý mužský vrchný kabát): jarný prevlečník (Rysuľa) • dolomán (pôvodne vojenský kabát zdobený šnúrami, v minulosti pánsky kabát) • zastar. manteľ (obyč. vojenský kabát) • zastar. kaput (starodávny dlhý vrchný kabát): kaput zapätý až po bradu (Vajanský) • sako (kabát z mužského obleku): športové sako • frak (mužský kabát, ktorý má predné časti vykrojené a zadné predĺžené): dirigent vo fraku • smoking (mužský kabát, mužské sako s lesklými klopami) • kabátec (krátky kabát): vojenský kabátec (Plávka) • kabanica • kabaňa (široký kratší kabát ako súčasť mužského ľudového oblečenia) • kamizol • kamizola (krátky kabát ako súčasť ľudového oblečenia, rovnošaty): pracovná kamizola • hovor. pršiplášť (nepremokavý kabát do dažďa) • subšt. kožák (kožený kabát)
kožuch 1. kožušinový al. kožušinou podšitý kabát: bizamový kožuch • huňa • guba (v ľudovom odeve kabát z kožušiny) • šuba (dlhší voľný kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šuba • zastaráv. bunda: zababušiť sa do bundy
2. p. kožušina, srsť
šuba, šubica p. kabát
šuba, -y, šúb ž. (rus.)
1. kožušinový kabát, dlhý kožuch, obyč. zdobený, bunda: barania, ovčia, vlčia, sobia š.; dať si ušiť š-u, obliecť si š-u;
2. dlhé kňazské rúcho, reverenda: Zhodil som kňazskú šubu zo seba. (Pal.);
šubka, -y, -biek ž. zdrob. expr.
(jedna) šuba; (bez) šuby; (k) šube; (vidím) šubu; (hej) šuba!; (o) šube; (so) šubou;
(tri) šuby; (bez) šúb; (k) šubám; (vidím) šuby; (hej) šuby!; (o) šubách; (so) šubami;
šuba ž kabát s kožušinou, dlhý kožuch: pani Marusse dala gest Mikulassowi 1 ssubu podssitu žk 1482; ssuba cžerwena z wlkowich podbrusskow h. mičiná 1576; ssuba panska, lysskamy podssita praznov 1630; od muskeg ssuby, kdy pan sam futro da, fl 3 zvolen 1669 e; stragula pellicea: ssuba ks 1763; -ka dem: druhu ssatu dal sem ssubku cziernu zamatowu, kunamy poczitu h. mičiná 1572; kožussky, ssubky z cudzieho cechu prodawane nemagy bity hlohovec 1674