štrbáň -a m. pejor. štrbavý človek, štrbák;
štrbaňa -e ž.;
štrbánik -a mn. -ci m. zdrob. expr.
štrbáň pejor. človek, ktorému chýba zub al. viacej zubov • pejor. štrbák
štrbáň, -a m. pejor. štrbavý človek, štrbák;
štrbaňa, -ne, -ní ž. štrbavá žena
(jeden) štrbáň; (bez) štrbáňa; (k) štrbáňovi; (vidím) štrbáňa; (hej) štrbáň!; (o) štrbáňovi; (so) štrbáňom;
(dvaja) štrbáni; (bez) štrbáňov; (k) štrbáňom; (vidím) štrbáňov; (hej) štrbáni!; (o) štrbáňoch; (so) štrbáňmi;