štich [-t-] -u m.
1. hovor. steh: zošiť niekoľkými š-mi
2. hovor. bodnutie, pichnutie: zacítiť š.
3. kart. karty, kt. získava hráč (prebitím) v jednom kole
● nechať niekoho v š-u opustiť v zlej situácii
štich -u m. ‹n›
1. hovor. pretiahnutie nite látkou; časť tejto pretiahnutej nite, steh
2. kart. zobratie vynesených kariet ich prebitím:
steh časť nite medzi dvoma vpichmi ihlou pri šití; pretiahnutie nite ihlou cez látku: rovný steh • hovor. štich: zošiť niečo niekoľkými štichmi • hovor. zastaráv. ferc
štich p. steh
štich [vysl. st-], -u m.
1. hovor. zastar. steh: Robila s hrubou ihlou štichy na centimeter. (Jégé) Papier sa môže niekoľkými štichmi zašiť. (Vans.)
2. kart. slang. sada karát, ktorú získava hráč prebitím: Prezerali jeho štichy, sledovali karlu, ktorú vyhodil. (Jes-á)
● nechať niekoho v š-u v ťažkostiach; opustiť ho v najhoršej chvíli;
3. hovor. expr. bodnutie, (pod)pichnutie: Páni dávali mu štichy za štichmi (Záb.) urážali ho ironickými posmešnými rečami, poznámkami.
(jeden) štich; (bez) štichu; (k) štichu; (vidím) štich; (hej) štich!; (o) štichu; (so) štichom;
(tri) štichy; (bez) štichov; (k) štichom; (vidím) štichy; (hej) štichy!; (o) štichoch; (so) štichmi;
štich m nem 1. steh, šev: takim sstichom ssity koberec l. ján 1683; pakliby od sstichu mel robit, teda ma wistawit na dwa dny tri páry l. mikuláš 1697 2. rýľ s dlhým a úzkym rydlom: sstich takowy yamy otwarat m. kameň 1774 3. bodnutie, pichnutie: opět gest dwognásobnj sstych, kterýž ani rány, ani krwe nedělá fp 1744; sam Kristus Pan, kdiž guž na križi ukrutnie pribitj pniel, odporne sstichi mu dawalj, diwne posmechy Žide z nieho delali sf 18. st; pren žartownj na lekaruw sstich gest, že gjm samjm slobodno bez pokuty zabity kob 1666 vtip, žart o zavdávať š. spôsobovať bolesť: ale giss mne nechce počuwatj, take mj sstichj zawdawa, že mi srdcze prenikawa, tam se wiplakatj musim, kde mne nikdo newidj pukanec 1732