štetina -y obyč. mn. štetiny -tín ž.
1. tvrdé chlpy (ošípanej)
2. čo takéto chlpy pripomína: umelé š-y; expr. pod nosom má husté š-y;
štetinový príd.;
štetinka -y -niek ž. zdrob.
srsť porast na tele (zvieracích cicavcov): hustá srsť • vlna (srsť niektorých zvierat používaná ako surovina): ovčia vlna • štetina • zastar. šteť (tvrdá srsť ošípaných) • škutina • hovor.: škuta • škunta (tvrdá srsť zvierat, najmä svine, diviaka) • vlas • hromad. vlásie (konská srsť) • kožuch: zajac v zimnom kožuchu • expr.: kožušina • kožušinka: veverička má krásnu kožušinku
štetina p. srsť
štetiny, -tín mn. č., zried. i štetina, -y ž. hromad. tuhé, tvrdé chlpy na chrbte ošípanej používané na výrobu štetiek, kief, štetcov ap.;
pren. expr. niečo podobné štetinám napr. tvrdé, pevné, obyč. vzpriamené vlasy ap.: Miesto fúzov mal pod nosom tvrdú štetinu. (čaj.) Štetiny trávy sa udržali nad ľadom. (Švant.);
štetinka, -y, niek ž. zdrob. expr.
(jedna) štetina; (bez) štetiny; (k) štetine; (vidím) štetinu; (hej) štetina!; (o) štetine; (so) štetinou;
(tri) štetiny; (bez) štetín; (k) štetinám; (vidím) štetiny; (hej) štetiny!; (o) štetinách; (so) štetinami;
štetina, obyč pl štetiny [-ti-, -ci-] ž tvrdý, tuhý zvierací chlp, svinská, konská srsť: sswecz obuwy na kopito, ssidlom, sstetinu a dratwu na ssewcowskem warsstate robj kob 1666; swine z prasaty ma sstetiny, ale žadne rohy, wssakže tež rozdelené kopyta, gako y oné op 1685; gežowj a nagežene morske swini ostnowe ostre, končite, štetinj gsau misto srstj koa 17. st; labrum veneris: ssťetina; seta: ssťecina, konská srst; setae: ssťecinj ks 1763; sčetka ta gest ze swinskich sstetiny budín 1789; od mnohe srdnate wzteklosty štetini geho (kanca) na spusob drota železneho wzhuru se pozdwihowali pt 1796; až w napogi sstetinu swinsku aneb srst z kozy wipigu, hnedky od toho wikapu nn 18. st; pren strach gako sstetina wycházá, která cwernu nawléká blr 18. st P atpn Antol Sstetina hájniky 1556; -ový príd: setaceus: ssťecinowy, ssťetkowy; setigar: ssťecinowé howado ks 1763; -ka dem: satula: ssťecinka ks 1763