štetina, obyč pl
štetiny [-ti-, -ci-] ž tvrdý, tuhý zvierací chlp, svinská, konská srsť: sswecz obuwy na kopito, ssidlom, sstetinu a dratwu na ssewcowskem warsstate robj kob 1666; swine z prasaty ma sstetiny, ale žadne rohy, wssakže tež rozdelené kopyta, gako y oné op 1685; gežowj a nagežene morske swini ostnowe ostre, končite, štetinj gsau misto srstj koa 17. st; labrum veneris: ssťetina; seta: ssťecina, konská srst; setae: ssťecinj ks 1763; sčetka ta gest ze swinskich sstetiny budín 1789; od mnohe srdnate wzteklosty štetini geho (kanca) na spusob drota železneho wzhuru se pozdwihowali pt 1796; až w napogi sstetinu swinsku aneb srst z kozy wipigu, hnedky od toho wikapu nn 18. st; pren strach gako sstetina wycházá, která cwernu nawléká blr 18. st
P atpn Antol Sstetina hájniky 1556;
-ový príd: setaceus: ssťecinowy, ssťetkowy; setigar: ssťecinowé howado ks 1763;
-ka dem: satula: ssťecinka ks 1763