štanga [šta-, šťa-], štangľa [-gľa, -kľa] ž, štangeľ m nem železná tyč: dwe welike sstiangy zelezne madočany 1581; 2 sstange zelezne, yedna welika, co kamen lamu, a druha menssy zvolen 1608; železa, sstanki welke orava 1611 e; placeno murarowy, co sstangu do muru zaprawyl, d 60 zvolen 1643; k hochmagstrowemu kocžaru gednu sstanklu a gednu ssrub nitra 1675; do hostinskich pokogow na okno 4 sstangle na firhanki sem sprawil dubnica n. v. 1729; w kominye zelezny stangel holíč 1731; sstangla zelezna pod kominem 1 bánovce n. b. 1733; štangový príd: zeleza sstangoweho lib 12 nozdrkovce 1652; zeleza wyedyenskeho mrežoweho a sstangoweho hrom 1 dubnica n. v. 1720; štanglička dem: platilo se cziganom za dwe sstanglicky a klince d 30 jelšava 1779