špalda -y ž. ‹n < stredl› druh pšenice s rozpadavými klasmi;
špaldový príd.
špalda1, -y ž. poľnohosp. slang. pšenica s riedkymi klasmi;
bot. pšenica špaldová
špalda2, -y, špáld ž. nár. kyjanica (Lask.)
špalda1 [-da, -ta] ž lat bot pšenica špaldová Triticum spelta: spelta: sspalta dq 1629; ktery krwy odchrkugi, na behawku a čerweny nemoc stony, sspaldu, tenkely z nohamy telacimj aneb sskopowimj warenu nech gedja rn 17.–18. st; -ový príd: rozkazal Gvardian git na strovu, brat kassu gak prosnu, tak spaldovu kc 1791; speltaceus: sspaldowý pd 18. st
špalda2 ž nem ťažká sekera, pantok: dwa lancze, geden dobry, druhy pak kus odlomeny, item sspalda welmi stara zvolen 1596; sspalda z obruču, co tramy tahnv bytča 1614; kowačowj, čuo sspaldy naostrel, s kterimj se drewo obecne ssčyepalo, den 5 žilina 1693; špalda železna newelka bystrička 1725
špalta p. špalda1