špak -a m. subšt. ohorok cigarety; špaček -čka m.
1. zdrob. k špak
2. špak
špaček, špačok p. ohorok
špaček2, -čka m. niž. hovor. ohorok: Pomohol nádoby poumývať, ak mu dajú špačky. (Laz.)
(jeden) špaček; (bez) špačka; (k) špačku; (vidím) špaček; (hej) špaček!; (o) špačku; (so) špačkom;
(štyri) špačky; (bez) špačkov; (k) špačkom; (vidím) špačky; (hej) špačky!; (o) špačkoch; (so) špačkami;
špaček, špak m zool škorec obyčajný Sturnus vulgaris: sturnus: sspaček, sspak vtl 1679; sspaček (:sskorec:), straka y kawka učij se lidskú reč mlúwjti op 1685; špacy stadne, ale bez radu letagj koa 17. st; sturnus: spacek lc 1707; par yarabicz, den 16, sspaki, cwičeli, drozdi, den 21 žilina 1722; špačkov príd privl: turdatium: sspačkowé aneb kwjcalowé mjsto ks 1763
špak p. špaček