šoltýs, šoltés -a m. ‹n› hist. (v stredovekom Uhorsku) zakladateľ obce obdarený niektorými privilégiami, najmä dedičným richtárstvom s určitou súdnou a správnou právomocou, škultét
osadník kto osídlil isté neobývané miesta • kolonista: nemeckí osadníci, kolonisti • osídlenec: osídlenci pohraničia • prisťahovalec: prisťahovalci vo vnútrozemí Austrálie • hist.: škultét • šoltés • šoltýs (zakladateľ novej slobodnej obce, ktorý získal určité privilégiá)
šoltés, šoltýs p. osadník
šoltýs i šoltés, -a m. hist. osadník, zakladateľ novej slobodnej obce, ktorý dostal určité privilégiá, obyč. i dedičné richtárstvo; škultét;
šoltýsky i šoltésky príd.: š-e osady;
šoltýstvo i šoltéstvo, -a str.
1. právo, výsada šoltýsa (obyč. spočívajúca vo funkcii richtára), škultécia;
2. osada, obec založená šoltýsmi
šoltýs m nem práv osadník, zakladateľ novej osady; dedičný dedinský richtár: zemre-li erbowe ze zbozi gednoho sedlaka tri lany anebo pak mene, tehdy to zemre na ssoltysa žk 1473; yesscze W. M. poddany mecho soltysza nachandrowal zlymy slowy a muog ssoltyss techo pocyerpyel chmeľov 1577 e; mestečka jsu no 3, dedin všech i z založnymi 3 no 77, šoltysov no 65 orava 1625 u2; sedlacy swjm ssoltisom poslussnj gsu kob 1666; ssoltisy listy panske aneb postu gdekolwek potreba prinesla, powinowaty buly odnasač jarabina 1773 u2; -sky príd: šoltiske dvory no 2, sedlacke dvory no 5 likava 1625 u2; mlyny mučne no 3, pily šoltyske no 5 orava 1625 u2; pro lepssy pak gistotu techto wssech wecy pečet ssoltysku na tento lyst prytysknuty sme daly d. lúka 1662 e; arenda šoltiska krivá 1770; -stvo s dedičné richtárstvo založené na zákupnom práve; majetok patriaci šoltýsovi: darugem druhu cžastku šoltistva meho na Čimhoveg dedine orava 1568 e; ponevadcž slavne pritelstvo nato se zneslo, abj na šoltistve viceg od cžtir gich nebilo, na Porube pak se nachadzegj puste role sedlacke orava 1663 e