šoltés, šoltýs -sa pl. N -si m.
šoltýs, šoltés -a m. ‹n› hist. (v stredovekom Uhorsku) zakladateľ obce obdarený niektorými privilégiami, najmä dedičným richtárstvom s určitou súdnou a správnou právomocou, škultét
osadník kto osídlil isté neobývané miesta • kolonista: nemeckí osadníci, kolonisti • osídlenec: osídlenci pohraničia • prisťahovalec: prisťahovalci vo vnútrozemí Austrálie • hist.: škultét • šoltés • šoltýs (zakladateľ novej slobodnej obce, ktorý získal určité privilégiá)
šoltés, šoltýs p. osadník
šoltýs i šoltés, -a m. hist. osadník, zakladateľ novej slobodnej obce, ktorý dostal určité privilégiá, obyč. i dedičné richtárstvo; škultét;
šoltýsky i šoltésky príd.: š-e osady;
šoltýstvo i šoltéstvo, -a str.
1. právo, výsada šoltýsa (obyč. spočívajúca vo funkcii richtára), škultécia;
2. osada, obec založená šoltýsmi
šoltýs m nem práv osadník, zakladateľ novej osady; dedičný dedinský richtár: zemre-li erbowe ze zbozi gednoho sedlaka tri lany anebo pak mene, tehdy to zemre na ssoltysa (ŽK 1473); yesscze W. M. poddany mecho soltysza nachandrowal zlymy slowy a muog ssoltyss techo pocyerpyel (CHMEĽOV 1577 E); mestečka jsu no 3, dedin všech i z založnymi 3 no 77, šoltysov no 65 (ORAVA 1625 U2); sedlacy swjm ssoltisom poslussnj gsu (KoB 1666); ssoltisy listy panske aneb postu gdekolwek potreba prinesla, powinowaty buly odnasač (JARABINA 1773 U2); -sky príd: šoltiske dvory no 2, sedlacke dvory no 5 (LIKAVA 1625 U2); mlyny mučne no 3, pily šoltyske no 5 (ORAVA 1625 U2); pro lepssy pak gistotu techto wssech wecy pečet ssoltysku na tento lyst prytysknuty sme daly (D. LÚKA 1662 E); arenda šoltiska (KRIVÁ 1770); -stvo s dedičné richtárstvo založené na zákupnom práve; majetok patriaci šoltýsovi: darugem druhu cžastku šoltistva meho na Čimhoveg dedine (ORAVA 1568 E); ponevadcž slavne pritelstvo nato se zneslo, abj na šoltistve viceg od cžtir gich nebilo, na Porube pak se nachadzegj puste role sedlacke (ORAVA 1663 E)